Júlový tulák
Jeden z našich starších článkov, ešte z pôvodnej verzie stránky.
Júlový upršaný deň k vode nelákal a tak sme zbalili batohy a vybehli von, vyspať sa pod širákom na čerstvom vzduchu, ochutnať a zobrať si niečo z toho čo príroda ponúka a urobiť zopár jednoduchých experimentov na zálesácke témy.
Oheň
Príprave ohňa sme venovali zvýšenú pozornosť, keďže dlhodobo pršalo a oheň sa patrí založiť bez komplikácií nech sú podmienky akékoľvek. Miesto kde sme táborili poznáme veľmi dobre a tak sme aicky zašli k blízkej vyvrátenej borovici a vzali z nej pekný kúsok fatwoodu. Ten napriek tomu, že všetko okolo bolo dokonalo premočené, rýchlo chytil iskru z firesteelu a ponúkol plameň ktorý sa pomaly rozšíril v smrekovej metline a potom aj na silnejšie polienka.
Fakľa
Z veľkého smreku blízko táboriska sme získali mŕtvu kôru nasiaknutú a pokrytú živicou. Zhodnotili sme, že ju použijeme na výrobu fakle. Čerstvý konár sme odrezali tak, aby nám poskytoval aspoň 1,5 metrovú rúčku keďže sme očakávali že horiaca živica bude odfrkávať. Koniec konára sme rozštvrtili a kusy kôry sme zavrzli do škár. Nakoniec sme ich ešte zafixovali tenkým drôtom.
Fakľu sme zapálili na konci a plameň pomaly postupoval smerom dolu. Horiaca živica kvapkala z fakle a vytvorila na zemi čiernu vrstvu prehorenej živice. Tú sme neskôr použili na výrobu improvizovaných sviečok. Vzhľadom na fŕkajúcu horiacu živicu je podobná fakľa nevhodná na použitie v lesnom poraste ale jeden a pol metra rúčky stačí na to, aby vás plameň neohrozil. Fakľa horela svetlým plameňom veľmi pozitívnych 30 minút čo bolo viac ako sme pôvodne očakávali. Vychytali sme pri tomto experimente nejaké muchy a ďalšia fakľa určite pohorí ďaleko cez polhodinu.
Sviečka zo živice
Po dohorení fakle sme zozbierali živicu ktorá z nej stiekla pri horení a skúsili ju použiť na neplánovaný pokus. Roztopili sme ju a namočili do nej malý zvitok slamy a lykový špagát. Po zapálení horeli jasným plameňom s čiernym dymom. Zvitok slamy to vzdal pomerne rýchlo, ale špagát namočený do živice 15 minút poskytoval pekný jasný plameň.
Olej z brezovej kôry
Už dlhšie som chcel vyskúšať získanie brezového oleja z kôry. Pár týždňov dozadu som narazil na padnutú brezu a zobral som si z nej dosť kôry. Bola už mierne prehnitá a tak som sa rozhodol venovať ju tomuto experimentu. Nemal som ideálne vybavenie a to sa tiež podpísalo pod výsledné fiasko. Kôru som vložil do starého hrnca a namiesto systému s dvomi nádobkami som len vložil do hrnca sitko a tak vzniklo dvojité dno. Dúfal som, že cez sitko bude stekať vyrobený olej. Hrniec sme utesnili a vložili do ohňa. Udržovali sme okolo neho oheň asi dve a pol hodiny. Bolo očividné, že olej, aj keď sa uvoľnil, stihol vyhorieť. Napriek dobrému utesneniu v jednom okamihu začali šľahať po okrajoch silné plamene a na dne bola usadenina po vyhorenom oleji. No nevadí, kôry mám ešte dosť, nabudúce aparatúru pripravím dôslednejšie.
Obilie
Prechádzali sme okolo poľa s obilím a keďže akurát dozrelo, zobrali sme pár desiatok klasov. Oddelili sme zrná a zľahka sme ich opražili. Je to jednoduchá a dobrá pochúťka. Klasy sa dajú nájsť bežne aj mimo polí a udržia si zrno aj do neskorej jesene. Často sú súčasťou nášho jedálneho lístka pri potulkách prírodou.
Čaj
Listy z jahodovníku a kvety z repíku dali základ chutnému a zdravému čaju.
Korene čakanky
Po ceste sme vykopali aj zopár koreňov čakanky, ktoré sme očistili, pokrájali na malé kúsky a opražili. Ráno sme si z takto spracovaných a potom rozdrvených koreňov urobili osviežujúci horúci nápoj podobný káve.
Korene Pálky
Vykopali sme aj pár koreňov z pálky, ktoré sme potom pripravili na oleji a časť z nich sme použili do vývaru namiesto zemiakov. Sladká zemiaková chuť bola príjemná ako vo vývare tak aj v koreňoch urobených na oleji. Konce mladých bielych koreňových výhonkov chutili rovnako aj za surova. Hrubšie časti boli za surova už trochu drevnaté a pýtali si úpravu.
Judášove ucho/ Uchovec bazový
Pomerne často narážame na túto drevokaznú hubu a vždy ju pridáme do jedla ktoré si potom pripravujeme. Tentokrát sme ju pripravili samotnú, uvarili sme hubu vo vode a pochrumkali na jej plodniciach, ktoré síce nemajú nejakú výraznejšiu chuť ale ich konzistencia je veľmi príjemná.
Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový.
