Polievočka

P1110900Po práci som zbalil bágel a vystrelil do lesa. Uton šiel už skôr a tak som tušil, že ma veľa práce nečaká. Keď som už potme dorazil na táborisko tak sa moje podozrenia potvrdili. Drevo nanosené, polievočka už bublala a Uton s Maťom, ktorý sa ku nám na večer pripojil už otvárali kultúrny program prvým banálnym prípitkom. Tak som sa pripojil. 🙂 Dianie toho večera do tohto bodu na moju prosbičku spísal Uton. Vďaka mu aj za fotky.

 

Tento krát som sa rozhodol, že nejdem hľadať v rôznych biotopoch najkrajšie exempláre ingrediencií na polievku. Po ceste som sa zastavil a zo štvorca cca. 4×4 m som nazbieral zeleninu do polievky. Bolo jej tak do pol kila. Klasika… Kozonoha, skorocel, alchemilka, púpava, dve premrznuté judášove uchá, vrcholky žíhľav, rebríček, zádušník, lipkavec a lístok zo šťavelu. K dispozícii bola aj ďatelina, ale tú som pre tento raz nezobral. Cestou do lesa som nazbieral aj čo to mäty, pár šípiek a plodov hlohu na čaj.

Čakám priateľov. Chcem ich pohostiť. Oboznamujem ich s večerným menu a sarkastické poznámky o absencií klobásiek začínajú. Nedám sa rozladiť a vyberám aj tradičnejšie ingrediencie –  niekoľko kvapiek oleja, hrsť múky, kocku bujónu a polovicu cibule. Oheň horí, trochu dymí a zeleninka natrhaná na malé kúsky sa dusí. Po 20 minútach zeleninu vyberám. Pijeme po troške zeleninový vývar nevalnej chuti, podľa všetkého však pomerne zdravý. Zeleninku zmiešavam s trochou múky a robím zeleninové halušky. V druhom ešuse sa zatiaľ pripražuje na oleji cibuľka. Pridávam aj sem trochu múky, miešam, zalievam studenou vodou a pridávam kocku bujónu. Voda začína opäť vrieť a ja vhadzujem halušky dnu. Po 15 minútach je polievka hotová. Pozerám na tváre kamarátov, z ktorých mizne posmešný výraz a som spokojný. Najedení sa môžeme začať tešiť z nočného lesa.

P1110877 P1110876 P1110880 P1110882

P1110883 P1110884 P1110891 P1110895

Polievka bola vážne skvelá, tým že bola zahustená a bol tam pomerne veľký objem “halušiek” tak aj zasýtila. Varíme na ohni často, ale tentokrát to bola pochúťka porovnateľná s polievkami varenými v komforte domova. S tými lepšími. Uton polievku jedol hlinenou lyžičkou, ktorú vypálil pred pár týždňami, nasadenou na bazovom konáriku.

Nepustili sme sa do žiadneho zálesáckeho projektíku a skôr sme sa zamerali na udržiavanie konštantnej rýchlosti rotácie lahvinky. To bol veľmi neobvyklý prvok nášho výletu, lebo zvyčajne striktne dodržiavame “no drugs, no alcohol” politiku. Skôr ako začala teplota padať ku nule, nás náš spoločník opustil a my s Utonom sme sa pustili do štandardného drillu. Prenesenie vecí k miestu kde nocujeme (kvôli mŕtvemu stromu blízko ohniska a šelmám varíme inde a spíme inde) a tam rýchle zavesenie dvoch hamák.

Nočná teplota neklesla pod nulu ale kvôli vysokej vlhkosti som sa na chlad párkrát zobudil. Bez nepríjemných pocitov, je to súčasťou krásy spania v prírode. Ráno som sa zobudil s brieždením a vydal som sa do ťažkej hmly nájsť materiál na bowdrill. Všetko bolo veľmi prevlhnuté a tak bol problém hlavne s vhodným materiálom na hniezdo. Trošku som sa natrápil, ale kým Uton vyliezol z hamaky tak som už na ohníku pripravoval čaj, aby som sa aspoň trochu revanžoval za jeho včerajšie pohostenie.

Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový článok. ( https://www.facebook.com/opreziti )

Comments

comments

Ďaľšie články