Po sérii prechodov Fatrami a nocami v snehových výkopoch Uton ako obvykle neobsedel doma dlho a vytiahol nás do lesa. Bolo vážne nepríjemné počasie ale to si on nezvykne moc všímať a pozval nás na horúci drink zo šípok a hlohu. Ďakujem za pozvanie, text aj fotky. Vďaka nim môžem pozvať aj ja vás zapáliť oheň firesteelom počas dažďa a uvariť si hustý čaj.

Prší. Krásna zimná idyla netrvala dlho, aj keď kde tu ešte vidno stopy jej umeleckej práce. S priateľmi, ktorým sa tiež nechcelo príliš venovať inej práci sme vyrazili von s cieľom urobiť si v týchto podmienkach zdravý, horúci čajík. Cestou som zbieral do igelitového vrecka, ktoré nosím mimochodom stále so sebou, šípky a hloh. Ten už nevyzeral vôbec lákavo, ale chuťovo bol stále výborný, sladký. Vodu som nebral, načo, veď je sneh a ešte aj prší. Kým sme sa presúvali k táborisku pučil som v sáčku nazbierané plody na kašu. Z niekoľkých šípok sme vyjedli obsah premenený na sladko kyslú pastu s vysokým obsahom vitamínu C a inými bonusmi. Keďže sme išli na známe miesto nezdržoval som sa priebežným zbieraním vhodného podpalu na oheň. Pomerne mokrí sme dorazili na naše obvyklé miesto v lese. V prvom rade bolo treba zabezpečiť nás a aj celé pracovné miesto proti dažďu. S celtou o rozmere 3×2 metre to nebol problém a o chvíľu sme boli v „suchu“. Nechcel som kaziť atmosféru rozdeľovaním a prideľovaním úloh, čo je omnoho efektívnejší spôsob dosiahnutia cieľa ako keď robí každý všetko a preto som vyhlásil, že sa o všetko postarám sám a ostatní nech sa venujú svojim zábavkám. V tomto prípade išlo opäť o testovanie rôznych práchien v týchto extrémne nepriaznivých podmienkach.

Zaumienil som si, že napriek výdatnému dažďu zapálim a udržím oheň na prvý krát a tak som sa začal dôsledne venovať príprave… Zadovážil som si živicou napustenú pazuchu konára z inak hnijúceho borovicového kmeňa – fatwood, na založenie prvotného malého plamienka a pozberal trochu živice zo živých kmeňov. Keďže vhodných malých vetvičiek ihličňanov, ktoré zvyknú horieť aj vlhké, bol celkovo nedostatok, musel som nasekať niekoľko hrubých konárov, rozštiepiť ich a z ich vnútra získať suché drevo, ktoré som ešte narezal aby sa zväčšila ich plocha. Ostatné drevo – teraz  už  lieska –  som olúpal z mokrej kôry, ktorej preschnutie a zhorenie by mi značne predĺžili čas udržania ohňa. Potom som pripravil ohnisko tak, že som vykopal sneh až po zem, aby mi topiaci sa sneh nezhášal tvoriacu sa pahrebu. Napriek tomu som potreboval suchú podložku pod oheň a preto som použil rozpolený klátik. Na ten som nastrúhal jemné piliny fatwoodu, ale pripravil som si aj väčšie odrezky. Mám kvalitný firesteel od LMF a tak zapáliť fatwood iskrou nebol vôbec problém a keď sa začala topiť a horieť živica mal som vyhrané. Oheň som nakoniec obkolesil mokrým drevom na preschnutie a začal som sa venovať čaju. Vodu som získal čiastočne z celty v ktorej sa mierne hromadila a čiastočne zo snehu. Filtrácii vody som sa nijako nevenoval, lebo som mal  dosť času a mohol som ju dlho variť. Do igelitového vrecka s popučenými šípkami a hlohom som pridal trochu vody až vznikla hustá omáčka – bolo jej dosť,  v pomere s vodou v ešuse asi tretina. Zmes som varil asi 15 minút a to bez pokrievky – neefektívne, lebo som potreboval odpariť časť vody. Výsledkom bola hustá tekutina farbou, konzistenciou a s trochou fantázie aj chuťou pripomínajúca kyslastú paradajkovú polievku. Tú som nakoniec prefiltroval cez šatku. Keď sme si pochutili a trochu sme sa zohriali, zbalili sme prístrešok a vyrazili opäť moknúť.

Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový článok.

Oheň obložil drevom aby sa presúšalo, slúžilo ako konštrukcia na podopretie ešusu aj ako slabá ochrana proti dažďu.

Poklad zo šípok a hlohu. Keďže sme ho prevárali vo vode, tak vitamín C dostal asi riadne do zubov. Ale zvláštna chuť, teplota a hustá konzistencia to vyvážili.

Zber dažďovej vody.

A trocha snehu. Toto uloženie ešusu je zvyčajne dosť riskantné ale v daných podmienkach nebolo.

Neviem či sa dá pre slovenský hiphop urobiť viac ako toto.

Záverečne prefiltrovanie.

Táborisko a Uton.

Comments

comments