Sólo alebo v skupine?
Inšpiratívny, preložený článok od PeťaB. Ako obvykle – vďaka.
SHTF a vy sa musíte rozhodnúť, či budete žiť niekde v úkryte alebo sa spojíte so svojimi priateľmi či susedmi a pokúsite sa lokálne čeliť novej situácii organizovane a v skupine. Odpoveď nie je ľahká ale otázka prináša zaujímavú odpoveď – ani osamelý vlk neprežije sám dlho (s týmto skôr nesúhlasím, záleží od povahy priekaku, PeťoB). Sme spoločenské tvory a čím silnejšie väzby si vytvárame, tým väčšiu máme šancu prežiť.
Osobne by som radšej bol súčasťou organizovanej skupiny pár sto ľudí, ktorí bránia svoju lokalitu ako sa ukrývať v betónovej rúre plnej zásob zakopanej niekde pod zemou. Pokiaľ sa v tomto bode zhodneme, určite uznáte že dáva zmysel sa naučiť niečo od Zelených bariet.
Zelená barety sú špeciálne jednotky amerického námorníctva, ktoré sú vysádzané na území nepriateľa a majú za úlohu organizovať miestne obyvateľstvo za účelom dosiahnutia konkrétneho cieľa. Zelení bareti sú inteligentní, motivovaní a takticky trénovaní aby boli výkonnými znásobovačmi sily. To isté by malo byť aj cieľom každého preppera, lebo čeliť katastrofe osamote je veľmi ťažká úloha. Pravdepodobnosť že jednotlivec alebo rodina môžu „svetu“ čeliť na vlastnú päsť je nízka. Aj história jasne dokazuje, že prežitie zabezpečila príslušnosť ku komunite a nie sólo boj. Prežitie bolo vlastne jedným z hlavných dôvodov prečo sa ľudia začali spájať do skupín.
V situácii „bezvládia a bezprávia“ nastane vákuum moci. Ľudia budú vystrašení a práve na to budeme my, prepperi, pripravení aby sme poskytli plán a vodcovstvo. Rodiny budú v strachu sedieť doma a ak nebude nádej v obnovu poriadku, musíte ich zmobilizovať rýchlo, lebo ich stratíte úplne. Stanú sa obeťou vandalov alebo vlastného strachu.
Čím začať
Prvou vecou, ktorú zelené barety urobia pri vstúpení na nepriateľské územie, je že založia operačnú základňu na bezpečnom mieste, ktorá slúži ako operatívne a administratívne centrum.
Základňa je používaná na:
- Plánovanie a riadenie operácií
- Komunikačný podpora
- Prieskumná podpora
- Logistická podpora
- Porady velenia
- Vyjednávanie a koordinácia
- Tréning
- Administrácia
Viete si predstaviť, že by ste niečo podobné založili vo vašej oblasti v situácii bezprávia? Možno v blízkej škole, s ľuďmi ktorí žijú vo vašom okolí? Ako by mohla takáto iniciatíva pomôcť. Pozrime sa na príbeh dvoch prepperov….
Timmy Nástrojár
Timmy si dôkladne pripravil svoj plán na prežitie v súlade s tým čo videl v televízii a prečítal na internete. Zakopal do zeme betónový bunker, naplnil ho dvojročnými zásobami pre seba, jeho ženu a dve deti.
Timmy žije na predmestí niekde v USA. Nesnaží sa socializovať, moc s okolím neprichádza do kontaktu a tí, ktorí sa s ním pokúsili zblížiť ho označujú skôr za zvláštneho a nespoločenského.
Keď „balón praskne“ Timmy vezme svoju rodinku a zamieri do svojho bunkru niekde uprostred ničoho. Cesta prebehne bez problémov.
Po dvoch týždňoch sa mu však pokazí jeho záložné rádio a nervozitu prenesie obviňovaním aj na svoju ženu. Dcérka prestala komunikovať a syn sa ponoril do kníh a začal kašľať. Žena začne Timmyho žiadať aby sa vrátili na predmestie ale Timmy vie, že musia vydržať. O ďalšie dva týždne toho má Timmova žena už dosť. Syn je chorý a antibiotiká nezaberajú. Dcéra prestala jesť a Timmy dostal ultimátum – alebo odídu bez neho alebo s ním. Timmy sa rozhodne, že nenechá rodinu odísť bez jeho ochrany a tak nasadnú do ich SUV a zamieria k mestu. Nikdy neuvidia čo ostalo z ich susedstva, kde sa jednotlivé neorganizované domácnosti stali cieľom agresívnych a poloozbrojených skupín. Cesta do mesta sa totiž zmenila na „cestu smrti“, plnú pascí a prepadnutí, na ktorej koniec sa nedostanú….
Ralf Realista
Ralf zvolí inú stratégiu. Namiesto toho aby opustil miesto na ktorom žil, začal proaktívne robiť kroky k tomu, aby lepšie mohol čeliť situácii bezprávia. Už dávno sa zoznámil a spriatelil so šéfom susedskej hliadky aj s riaditeľom blízkej školy. Spolu so ženou a pár podobne zmýšľajúcimi priateľmi vytvoril prepperskú skupinu a podnikli prípravné kroky skôr, ako sa veci začali rúcať. V rámci nich aj napríklad vytvorili zásobu ryže, obilnín a iných potravín v nevyužitom prístrešku v areáli školy.
Vo chvíli keď správy o pouličnom násilí naberú maximálnu intenzitu, začne Ralf aj ostatní zo skupiny oslovovať susedov. Kupodivu, všetci sú veľmi ochotní spolupracovať lebo na rozdiel od Ralfa a jeho skupiny nikto z nich nie je pripravený a nemajú žiadny plán.
Vo chvíli keď vypne elektriku, zvolá šéf susedskej hliadky stretnutie komunity a tam zistia, že mnohí ľudia majú veľmi praktické schopnosti a zručnosti. Stavbár, vojak, sestra, doktor, poľovník, policajt na dôchodku…
V tej chvíli sa spýtajú na dobrovoľníkov, ktorí by pomohli postaviť barikády, stáli na hliadke, pomohli so zásobovaním hliadok či komunikáciou. Takmer každý sa ponúkne.
Keď začne Ralfov syn nepekne kašľať, vezme Ralf pušku a prejde do domu doktora. Nemusí sa báť, nechať svoju rodinu bez jeho ochrany. Rovnako doktor nemá obavu prejsť do Ralfovho domu, určiť správnu diagnózu a predpísať správne lieky.
Tri týždne po priekaku sa komunita dozvedá o násilnostiach mimo ich ochrannej zóny. Sami museli odrážať niekoľko pokusov o prienik, ale správy sa šíria rýchlo a ich územie teraz vandali široko obchádzajú.
Po šiestich týždňoch armáda začne dostávať situáciu pod kontrolu a komunita prežíva dočasný priekak bez väčšej ujmy.
Príklady sú samozrejme trošku prehnané a celá vec je podaná čierno-bielo ale tento článok rozširuje počet otázok, ktoré si musí prepper zodpovedať a rozširuje asi aj počet plánov, ktoré by si mal pripraviť alebo aspoň premyslieť. Povedzme si otvorene, že v prípade chemickej alebo biologickej katastrofy pomôže dobrý bunker ďaleko viac ako teplé objatie od suseda. 🙂
Na druhej strane príbeh Ralfa predstavuje zaujímavý koncept vytvorenia skupiny. Skutočne možno nie je potrebné „verbovať“ desiatky či stovky ľudí. Stačí mať pripravený plán pre veľkú skupinu a pár ľudí, ktorí tento plán ponúknu vo chvíli, keď už bude priekak jasný. Bežní ľudia sa určite radi pripoja a dodajú svoje schopnosti a vedomosti bez toho, že by boli v časoch kľudu oslovení myšlienkou pripravenosti, alebo účasťou v prepperskej skupine …
V dnešnej dobe, keď majú médiá moc ktorej rozsah si vlastne ani neuvedomujeme nie je stav bezvládia úplne nepravdepodobný. A opäť raz si skúste predstaviť, ako sa zmení správanie ľudí okolo vás, skupín okolo vás…
Čo budú robiť tí, ktorí dnes kradnú v obchodoch, ako sa budú správať ľudia, ktorí dnes napádajú v nočných uliciach iných? Ako to asi bude vyzerať v časoch, keď nebudú mať za zadkom policajtov, keď nebudú hroziť vezenia? Budú rešpektovať váš život pri honbe za jedlom, násilím a lokálnou mocou?
Ja mám tieto otázky nenaivne zodpovedané, ale aj verím že realistickú predstavu o tom, nakoľko je takýto vývoj pravdepodobný.
