alebo ako si vyrobiť 20 kožušín…

Po telefonáte od známeho mäsiara som avízoval prírodné veľmi improvizované spracovanie kože. Po ďalších dvoch telefonátoch, kedy sa počet dostupných koží zdvihol na 20, som musel zmeniť názor aj doteraz používané techniky spracovania.

Nasledujúci článok nie je odborný článok. Reprezentuje moje skúsenosti a názory. Môže slúžiť ako návod pre priateľov ako lacno, pomerne kvalitne a rôznym spôsobom premeniť kožu na kožušinu.

Kože prišli v dvoch várkach čerstvé, dva dni po sebe. Najskôr 4 a potom 13… po týždni ostatné tri. Prvá várka voňala po ovečkách a na prácu s nimi som sa tešil. Druhú várku som riešil už s víziou nedostatku času a dve vrecia koží som bral skôr ako výzvu. Tretia várka obsahovala tri veľké dlhosrsté kože zo starých baranov a tak aj smrdeli a vyzerali. Prevzal som ich len s veľkým sebazaprením. 😀 Našťastie prenocovali v náleve u kamaráta…. teraz už asi bývalého…. Nepreháňam keď poviem, že tretinu hmotnosti tvorili exkrementy umne vmasírované do dredov….

Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk/kurz-prezitia-v-tabore/
Kurzy prežitia so survivor.sk.

4 kože

Čerstvé kože…

Keďže som sa prvej várke mohol venovať až za 24 hodín namočil som ich do slanej vody. 4 kože, cca pol kila soli a 4-násobné množstvo vody (vzhľadom k objemu koží).

Kože boli skôr menšie alebo stredne veľké. Čistím kože vo veľkom 150 l sude s čistou vodou a túto ešte pred miazdrením raz vymením.

Ingrediencie na činiaci roztok …

Omiazdrené kože v činiacom roztoku…

To, že som pracoval s rozmočenými kožami, mi oproti minulosti výrazne ušetrilo čas pri miazdrení a z priemerných 60 minút som bol schopný pomocou škrabky na stromovú kôru omiazdriť veľkú kožu za cca 15 min bez poškodenia. Oproti minulosti som si upevnil pod uhlom guľatinu bez nerovností a kožu som privrzol medzi seba a kmeň. Keďže som sa nechcel namočiť v oblasti pásu, vystrihol som do vreca na odpad pár dier a pripravil improvizovanú zásteru. Takisto som používal bavlnené rukavice, aby sa mi koža a tuk nešmýkali. Gumené rukavice som nepoužil. Kože boli čerstvé a práca s nimi sa málo líšila od práce s mäsom v kuchyni. Postupoval som obojručnou škrabkou od stredu k okrajom. Najdlhšie trvali končatiny, kde boli blany tuhé.

Očistené kože som dôkladne umyl vo vode s nejakým kuchynským saponátom na odmastenie riadu a poriadne vyplákal niekoľko krát v čistej vode, až pokiaľ neostala relatívne čistá. Celý proces mohol trvať 20 min + asi pol hodina čo relaxovali v čistej vode.

Po vyžmýkaní som do suda pripravil zmes z 2 kg kuchynskej soli a 1 kg kamenca. Zmes som rozpustil asi v 25 l vody, ponoril som do nej kože a poriadne zamiešal. Sud som nezatváral, aby sa mi kože nezačali kaziť. Nezačali… a to napriek tomu, že na okrajových častiach ostali zvyšky tuku a blán. Po 7 dní som chodil kože pravidelne ráno a poobede asi 3 – 5 minút miešať a snažil som sa ich držať v tieni. Voda bola kalná od nedostatočného vypratia pred samotným činením. Cez noc však kal sadol a tekutina bola pomerne číra. Po miešaní, samozrejme, opäť kalná. Po celý čas bolo zo suda cítiť slabý pach po ovciach. Žiaden náznak kysnutia alebo rozkladu. Ďalšou známkou kvality činených koží bol fakt, že sa srsť pri potiahnutí neoddeľovala od kože.

Vyčinené vyplákané kože…

Sušenie kožušiny pred mäkčením…

Diera zašitá ohnutou ihlou, aby sa koža pri napínaní netrhala…

Schnúce, priebežne na hrane zmäkčované kože…

Po 7 dňoch som kože vybral, opäť poriadne prepláchol a vyžmýkal. Podľa receptu na stránke kozeluzstvi.cz som si pripravil zmes na morenie, zloženú z 5 žĺtok a 0,75 l vody. Množstvo som však musel vzhľadom na počet koží primerane zvýšiť (7 vajec). Napriek tomu by kože vstrebali aj viac moriacej zmesi. Kože som po namorení preložil mäsovou stranou k sebe a zabalil na 24 hodín do sáčku, aby zmes spravila to čo má a koža zatiaľ nevyschla.

Priebežné mäkčenie…

Ďalší deň som kože rozprestrel na slnko a čakal, kým kožušina ako tak uschne. Potom som začal cez hranu pomaly jednotlivé kože naťahovať . Kým boli mokré bola to čistá strata času. Slnko intenzívne svietilo a mierny vietor vysušoval kože príliš rýchlo. Uvedomil som si, že naraz sa to nedá stihnúť. Dve kože som opäť zabalil do igelitu, aby nevyschli a naťahoval som len dve kože. Výsledok bol na zvolený spôsob zmäkčovania uspokojivý. Koža bola ohybná, ale rozhodne nie rovná. Dokopy som naťahovaniu dvoch koží venoval asi 4 hodiny.

Do toho pribudla nutnosť venovať sa aj ďalším kožiam a prestal som stíhať robiť veci poriadne. Musel som zasvätiť kamaráta, ktorý mi ochotne a šikovne pomohol. Odbremenil ma aj o pár nedokončených kožušín – samozrejme najkrajších 😀 .

Technika spracovania kože, ktorú som zvolil, je ako šitá pre začiatočníkov a ľudí, ktorí nemajú moc času. Je takmer blbuvzdorná a väčšina vzniknutých chýb nie je definitívna. Tieto popíšem niekde v závere článku.

Rozdiel medzi vybrúsenou a nevybrúsenou časťou…. Drobné preliačeninky sa musia dobrúsiť…

Jednou z posledných úprav pred dokončením bola vybrúsenie mäsovej strany. Toto som vnímal skôr ako kozmetickú záležitosť. Keďže kožušiny pripravujem hlavne do interiéru. Akokoľvek, tmavé mapy na mäsovej strane môžu byť nahnité časti kože alebo zle odstránených blán. Preto som ich hrubým šmirgľom na guľatine odstránil. Toto trvalo asi 25 minút. Keďže koža bola rôzne poprehýbaná a vyťahaná nie do jednej roviny, musel som jednotlivé záhyby a nerovnosti brúsiť samostatne krátkymi ťahmi.

Kožu som následne obstrihol, aby som odstránil okrajové zatvrdnuté a zle zmäkčené miesta ako aj zvyšky tuku a blán, ktoré tam ostali po miazdrení.

Nakoniec som kožušiny poriadne vyklepal a vyčesal a dal na slnko definitívne doschnúť. V tejto fáze sa na slniečku za pár dní stratí aj značná časť typického ovčieho odéru.

Hotové kožušiny z prvej várky… Typické prehnutie po mäkčení v rukách a cez hranu….

13 koží

Druhá várka takisto nocovala v slanom náleve, aby sa nepokazila alebo príliš nevyschla.

Ďalší deň som ich musel nutne spracovať, pretože v takomto stave – krv, mäso, tuk, exkrementy by sa nedali – možno až na zmrazenie – zakonzervovať na neskôr. Bez guľatiny a obojručnej škrabky by som to za jeden deň isto nestihol.

Posledné kože sme očistili a vyplákali až začiatkom noci…

Rozhodol som sa, že kože z druhej várky budem činiť takto. 4 kože 6 dní, 4 kože 7 dní a 5 koží 8 dní. Som presvedčený o tom, že keby to bolo aj 10 dní nič by sa nebolo bývalo stalo. Keďže už boli v činiacom roztoku, mohol som sa venovať opäť prvej várke.

Po vyčinení nasledovali opäť poobedia plné vymývania a morenia. Ako ste si správne vypočítali tak na tretí deň po vybratí prvých 4 koží bol dosť frmol. Niektoré kože bolo treba mäkčiť. Niektoré umývať a moriť… Proste som to nestíhal…

Rozhodol som sa preto napnúť kože do rámu, a tak ich nechať vyschnúť. Samozrejme, na zmäkčovanie v ráme mi aj tak neostal čas, takže kože po vyschnutí boli síce krásne rovné, ale značne plechové. Ako podložky na sedenie však boli ideálne. Okrem toho kedykoľvek v budúcnosti, môžem kože opäť rozmočiť a pri schnutí ich zmäkčiť tak, ako budem potrebovať.

Zoschnuté nemäkčené vyčinené kože…. Vydržia roky…

Vyčinené zosušené kože bez mäkčenia už bol produkt, ktorý som mohol niekde v tieni a suchu skladovať roky. Úprimne… výroba koží je len zlomok mojích záujmov, takže som ich skladoval len tak dlho, ako bolo treba, aby som ostatné rozrobené kože spracoval.

S vysušenou kožou sa nedá pracovať. Preto, keď som chcel pokračovať, musel som ju opäť nechať 24 hodín rozmočiť vo vode. Až následne som ju môhol upevniť do rámu.

Máčanie presušených koží určených na ďalšie spracovanie…

Zašitá diera pred napnutím do rámu…

Zašitá diera…

Na väčšine koží bolo poznať, že sa mäsiar dosť ponáhľal a preto som šil diery na viacerých kožiach. Bolo to potrebné, pretože diera v ráme by sa pri schnutí značne zväčšila a na niektorých miestach by to vadilo. Šiť som začal cca centimeter pod dierou. Dieru som šil chirurgickým stehom – zvnútra a končil som opäť centimeter nad dierou.

Výroba háčikov na napínanie na rám…

Rám na napínanie koží…

Rám som zošróboval z dosiek pripravených na plot. Háčiky na vypnutie som urobil z napínacieho drôtu na ploty… Spolu to trvalo asi 2,5 hodiny….

Kožu som prepichoval asi centimeter od okraja ostrým klincom. Na začiatok som kožu napol v 4 základných smeroch a následne dorobil na potrebné miesta ďalšie diery na háčiky. Následne som zbytkami špagátu z umelého lyka, vypol kožu do rámu. Príliš som špagát nenapínal, pretože koža sa pri schnutí bude chcieť stiahnúť a mohlo by to vytrhnúť háčik a koža by bola po vyschnutí pokrčená.

Kože napnuté v ráme…

Napínanie kože pribitím na paletu… Nevýhodou ju, že sa dajú ťažko dopnúť…

Deformácia usušenej kože pri vytrhnutí háčiku…

Kože napnuté v ráme…

Ďalšia várka koží…

Po vyschnutí som kože brúsil priamo v ráme. Šlo to slušne, ale aj tak som neskôr prešiel k brúseniu na guľatine, kde išli okrajové časti lepšie a rýchlejšie.

Vybrúsená a nevybrúsená strana…

Pekne upravená mäsová strana kožušiny…

Tmavšie fľaky s mastným vzhľadom – slabo natiahnutá koža…

Obstrihnutie… Vyčesanie…

Pripravené na obstrihnutie a vyčesanie…

Zvyšky po obstrihávaní…

Nezašitá uschnutá diera po napínaní v ráme… 

Celkovo bol výsledok spracovania koží uspokojivý. Kožušiny boli zaujímavé. Niektoré však mali v strede krikľavý ružový fľak o priemere asi 7 cm. Bolo to nasprejované označenie výradového kusu. O tom či a ako som to odstránil napíšem inokedy. Na mäsovej strane ostalo niekoľko horšie napnutých a zmäkčených miest. Majú žltkastý nádych a mastný vzhľad… opäť kozmetická záležitosť. Kožušiny nepredávam a pre môj účel sú viac ako dobré….

3 kože

Ostatné tri kože som prijal skôr zo zdvorilosti ako pre potrebu. Sľúbil som ich kamarátovi, ktorý mi s kožami pomáhal, nech má na tréning a spracovanie.

Po otvorení garáže, kde na mňa čakali mi zmizol úsmev z tváre, ale odmietnúť ich mi bolo trápne. Smrad… Značný… Po prvom šoku som si začal uvedomovať ich jedinečnosť. Boli ozaj veľké, chlpy dlhé 20 cm, krásna farba… Sama prozretelnosť chcela, že dohoda bola, že kože prespia u kamaráta a druhý deň ich už spracujeme u mňa. Kamarát vynikal v umení a fejsu… a tak kože prespali u kamaráta v slanom náleve.

Druhý deň mi kamarát doniesol dve smradľavé ťažké prepravky plné čohosi… Obstrihol som najviac zahovnené miesta a posunul kože na prvotné dočistenie kamarátovi. Klobúk dole. Dal si ozaj záležať.

Kože boli hrubé a celé miazdrenie jednej kože mi trvalo asi 10 minút.

Činenie veľkých koží…

Veľká barania koža pred miazdrením…

Veľká barania koža po miazdrení (cca 10 min)…

Čistenie veľkých koží…

Nasledovalo bežné spracovanie popísané vyššie. Kože sa napínali v ráme. Schli na ňom 3 dni.

Veľké kože napnuté v ráme…

Detail na šitie…

Tri obludy…

Zaujímavá farba a dĺžka srsti…

Zaujímavou a časovo náročnou skúsenosťou bolo vyčesanie kožušín. Jedna trvala asi 3 hodiny a pri písaní tohto článku stále jedna nie je vyčesaná. Postupoval som od spodného okraja po línii dredov, pričom som každú zvlášť až od kože vyčesal.

Česanie kožušiny…

Nevyčesané dlhosrsté kože…

Kožušiny pekne pokope… 🙂

Aktuálne som veľmi rád, že som pred kožami necúvol. Po úvodnom smrade neostala ani stopa. Ostal slabý ovčí pach, ktorý ešte na slnku dodatočne zoslabne. Kože sú trochu plechové, ale kožušina je parádna… zachovali si asi pätinu pôvodnej hmotnosti…

Akokoľvek, do budúceho roku sa budem spracovaniu kožušín vyhýbať.

PS: Prvé, takýmto spôsobom vyrobené kožušiny mám v neporušenom stave od 2013 roku…

Comments

comments