Nedávno som mal príležitosť sledovať a zaznamenať ako sa olej vyrábal kedysi a keďže staroživot – remeslá a technológie predkov, k témam prežitia patrí, tu je postup aj s obrázkami. Členovia rôznych kulturisticko-folklórnych súborov nás v areáli Múzea slovenskej dediny krok za krokom previedli spracovaním ľanu.

Začnem pár slovami o ľane, o ktoré som zakopol na nete. Kultúrny ľan je možné rozdeliť z hospodárskeho hľadiska na: priadny, olejno-priadny, olejný. Semeno olejného ľanu obsahuje 30-40% tuku, 25% bielkovín a 8% vody. Pri priadnom ľane vyrastá jedna hlavná stonka, u olejného je rozvetvenie od spodnej časti stonky výrazné (viac výhonkov). O spracovaní priadneho ľanu napíšem v ďalšom článku.

Olej sa vyrábal počas celého roku. Semená ľanu sa najprv drvili. Výsledná masa sa preosiala, čím sa oddelili šupky od jadra semena. Preosiate semienka sa „faldovali“, čiže sa do nich pridávalo malé množstvo vody, kým nevznikla hmota podobná cestu. Tá sa poriadne prehnietila a pražila vo veľkých hrncoch. Počas praženia sa odparila časť vody, hmota sa zmenila na sypkú a bola pripravená na lisovanie.

Hmota sa vložila do plátna a potom do tzv. “ kušnice“. Bola to látka vyrobená z kravskej srsti, ktorá sa následne vložila do lisu. Lis vyvinul tlak na hmotu z ľanových semiačok a vytlačil z nej olej. Takto sa dalo získať asi 0,2 litra oleja z 5 kg semiačok.

Olej už nebol ďalej upravovaný. Uchovával sa v hlinených nádobách aby sa zabránilo jeho znehodnoteniu svetlom.

Toto sa dialo v múdrych časoch, kedy sa zúžitkovalo všetko. Odpad z lisu – placka z  hmoty zbavenej oleja nazývaná „kuch“, sa pidával kravám do pitia. Olej, ktorý sa nevyužil v kuchyni a jeho kvalita sa znížila sa používal v medicíne, kozmetike, remenárstve či stavebníctve.
Predpokladám, že podobným postupom je možné vyťažiť olej aj z iných rastlín s vysokým obsahom oleja. Rozbiť, pridať trochu vody, nahriať, vylisovať. Skúsim takto zlepšiť aj postup z predchádzajúceho pokusu.

Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový článok. ( https://www.facebook.com/opreziti )

Stupy v ktorých sa drvili semiačka. Chlapi sa postavili na stupy a prenášaním váhy dvíhali drevené kladivá. Po prenesení váhy kladivá padali a drvili semiačka nasypané v priehlbinách v tráme.

Detail hlavy kladiva a priehlbiny, kde sú nasypané semiačka.
Drvenie semiačok bolo pre chlapov aj spoločenským stretnutím. Viem si predstaviť že si pri tejto monotónnej robote čo to aj napr. naliali.

Preosievanie. Vo veľkom site sa rozdrvené semiačka preosievali aby sa oddelilo jadro od šupiek.

Faldovanie. Do preosiatych semiačok sa pridala voda a hnietili sa, až kým nemali konzistenciu cesta.

Praženie. Veľký hrniec na praženie faldovaného ľanu.

Plátienko a kušnica (má tvar kríža). Do nich sa upražená hmota zabaliala a potom lisovala.

Manuálny lis. Krútením kolesa sa vytáčal piest, ktorý tlačil na kušnicu.

Baranový typ lisu. Bol súčasťou stavby a umožňoval vyvinúť veľmi vysoký tlak. Keď už sme pri tom – ako sa majú tie vaše tlaky?

Kuch. Hmota zbavená oleja. Dával sa oteleným kravám.

Skladovanie. Ľanový olej dlho nevydržal. Jeho životnosť bola predĺžená skladovaním v hlinených nádobách.

Comments

comments