Vraciame sa opäť k téme spracovania zvieracej kože. Tentokrát popíšeme naše skúsenosti, ktoré sme získali a skúsime poskytnúť návod pre tých, ktorí by si to radi vyskúšali a netušili, že je to možné aj v domácich podmienkach. Keďže pri tejto aktivite metóda pokus – omyl môže priniesť so sebou pachy a bordel, urobili sme to za vás a prinášame vám naše skúsenosti, rady,…

Ja som začal s kožušinou z králika. Králika som stiahol z kože, nasolil a keďže nebol čas na ďalšie spracovanie, dal som kožušinu do mraziaku. Odtiaľ som ju pod tlakom najbližšieho okolia musel vyhodiť. V tomto prípade sme sa ďaleko neposunuli, ale pre mňa to bolo dobré cvičenie, keďže sa k sťahovaniu kože priamo zo zvieraťa nedostanem často a k téme tento skill patrí. Na druhý pokus, realizovaný obozretnejšie sa Utonovi podarilo vyčiniť pár kožušín z králika. Činil ich mozgom a pečeňou. Otvoril lebku králika (technika je jednoduchá, chytiť hlavu králika za uši , preraziť ju mezi ušami nožom s ostrím smerujúcim k ňufáku a silnejším pohybom potiahnúť smerom k ňufáku. Získate dve polovice lebky, z ktorej sa dá mozog pekne vytiahnúť trebárs prstom). Mozog potom povaril s kúskom pečene. Vzniknutú hmotu (ktorá nebola napriek niekoľkým internetovým popisom homogénna) dôkladne vtrel do vnútornej strany kožušiny a nechal pôsobiť asi 24 hodín… Jednu z kožušín pre porovnanie natrel bravčovou škvarenou masťou. Kože sme naťahovali/mäkčili na balkóne plochou varechou. Po vyschnutí boli kože vypracované, ale výsledok nebol príliš uspokojivý, lebo sa kože nemäkčili počas celého procesu schnutia. Na masťou činenej kožušine, ostával pomerne výrazný lesklý “vzor”, ktorý sa mu nepodarilo celkom odstrániť. Akokoľvek, dnes má kožušina pol roka, nesmrdí a nepúšťa chlpy, čo bolo myslím zmyslom spracovania kožušiny.

Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk .
Kurzy prežitia so survivor.sk.

Na dekoračný účel ale úplne stačia

Vľavo je kožušina zo zajaca činená jeho mozgom a nie veľmi kvalitne zmäkčená, má stále mierne “papierové” vlastnosti. Vpravo činenie tukom a začiatočné pokusy o zmäkčovanie varechou. Kožušina je mäkká, ale z mäsovej strany nevzhľadná. Začiatky… Teraz by som to už riešil inak

Našu históriu s jahňacími kožami opisuje Uton.

Vážnejšie pokusy so spracovaním kože začali tým, že kamarát potreboval kúpiť jahňa a zúžitkovať sa chystal len mäso. Už v minulosti som činil kožky zo zajacov mozgom/tukom, ale výsledky neboli stabilné a niektoré kožušiny púšťali chlpy, možno to ale bolo spôsobené aj nedokončenou výmenou srsti zo zimnej na letnú. Akokoľvek, rozhodol som sa skúsiť činenie kožušín kamencom (síran hlinito-draselný) výborne popísané na stránkach pána Kavana. Takže vyzdvihol som čerstvú ešte teplú kožu asi 18 kg barančeka. Žiaľ, mäsiar usmrtil zviera dlhým rezom na krku v pomerne nevhodnej časti, keďže hlavu odrezal o 20 cm vyššie. Rozhodol som sa začať ju spracovávať hneď. Kožu som namočil do vane, pridal trochu jari na odmastenie a poriadne ju tam vypral od krvi (cca. 30 min). Osprchoval ešte raz čistou vodou, vyžmýkal a začal zbavovať zvyškov tuku, mäsa a blán. Táto robotička trvala asi 2 hodiny, keďže som hľadal najlepší nástroj na realizáciu… Nakoniec vyhrala čepeľ hrubého lacného noža, keďže som nemienil zainvestovať 100 eur za koželužskú kosu. Prácu s nožom som kombinoval s odtŕhaním blán rukami, výborne sa mi osvedčili tenké plátené rukavice, v ktorých som mal dobrý cit v prstoch a mastné vrstvy kože sa v nich nešmýkali. Pripravil som činiacu zmes pozostávajúcu z cca 150g kamenca a 300 g kuchynskej soli. Následne som zmes rozpustil v teplej vode a dolial studenou vodou tak, že koža bola namočená kompletne. Nechal som ju 7 dní činiť a každý deň som niekoľkokrát kožu poriadne zamiešal. Roztok s kožou sa do konca procesu nezakalil a ani nesmrdel. Nad nádobou sa celý čas vznášal len veľmi ľahký zápach baranej kožky. Po činení som kožu vybral, asi 20 min ju vyplákal v čistej vode a vyžmýkal. Pri tomto pokuse som hneď po vyžmýkaní začal kožu naťahovať a zmäkčovať drevenou varechou, určite som použil viac sily ako bolo treba, lebo sa mi podarilo na jednom mieste kožu predrať. V tejto časti procesu som kožu po mäsiarskom noži zašil a kožušinu vyčesal. Po asi hodine zmäkčovania som skončil, napriek tomu, že koža nebola celkom vyschnutá. Keďže bola noc, vrátil som sa k tomu až ráno a to už bola koža na okrajových častiach, hlavne nohách, poriadne stvrdnutá s mastným leskom. Tieto časti som hubkou namáčal až kým nezmäkli a potom zmäkčoval varechou. Opäť som nepočkal, kým koža doschne a opäť vzniklo niekoľko zatvrdnutých častí, ktoré som opäť namočil a zmäkčil. Nakoniec som niektoré okrajové časti obstrihol. Koža v tomto momente bola pekná biela, trochu papierovitá so žmolkami vytvorenými zmäkčovaním a možno zo zbytkov blán. Výsledok bol pre mňa už teraz uspokojivý, ale chcel som mať kožu úplne mäkkú. Kamarát mi poradil, že mám skúsiť odstrániť žmolky z kože jemným šmirgľom. Výsledok bol parádny. Nielen že žmolky išli dole veľmi dobre, ale koža celkovo zmäkla. Kožušina mala len veľmi slabý zápach, ktorý neviem k ničomu prirovnať, ale manželke prekážal. Preto som ju nastriekal antibakteriálnym sprejom na nohy a vyvesil ju na slnko. Po 2 dňoch ostala kožušina aj jej spodná časť bez zápachu a pekná biela… To ma povzbudilo a rozhodol som sa vyčiniť si ďalšie kože.

Najlepšie miazdriť čerstvú kožu, ak už je staršia, najprv ju musíte namočiť.	Domácnosť nie je ideálne miesto na túto činnosť, ale dá sa.	Príprava činiacej zmesi.	Tento krok sa dá realizovať doma na balkóne.
Koža sa namočila a potom sa na rovnej ploche rozťahovala plochou varechou.	Koža po prvom mäkčení.	Ak má koža diery alebo je pretrhnutá, je dobré ju zašiť.	Keďže som kožušinu nemäkčil hneď po činení, dal som ju sušiť.

Podarilo sa mi získať ďalšie 4 jahňacie kože, ale na moje veľké sklamanie už smrdeli. Vysvitlo, že boli 4 dni hodené len tak v stajni. Kvôli nácviku som si ale povedal, že to skúsim, aj keď mi bolo hneď jasné, že to nebudem môcť realizovať doma a okamžite. Kože som preto poriadne nahrubo nasolil a dal asi ešte na týždeň do chladu. Konečne bol čas a tak sme s kamarátom zobrali 4 páchnuce balíčky a išli von. Kože na niektorých miestach začali už tvrdnúť a tak sa asi 4 hodiny máčali vo vode, pričom sa z nich odstránila aj soľ. Miazdrenie tentokrát už trvalo kratšie (max 1 hod na kožu), možno to bolo tým, že sme miazdrili na kmeni stromu a išlo to ľahšie alebo proste nastupujúcou hnilobou. Neviem. Akokoľvek, bolo vidieť rozdiely v hrúbke a vlastnostiach kože pri jej spracovávaní. Nasledoval proces vyplákania vo vode s jarou a potom v čistej vode. Činiacu zmes som pripravil v rovnakom pomere ako pri prvom pokuse s kamencom a po 7 dňoch som 2 kože vytiahol a poriadne vyplákal. Pripravil som si zmes na namastenie kože, ktorá mala dokončiť proces činenia a čiastočne kožu zmäkčiť. Táto pozostávala z 3 žĺtok rozšľahaných v 750 ml vody (opäť podľa návodu zo stránok pána Kavana) a nechal som ju deň odstáť natretú zmesou. Mal som obavy z toho, aby sa zmes na koži nepokazila a nezačala smrdieť. Našťastie sa nič podobné nestalo. Začal som kože naťahovať. Poučiac sa s prvého pokusu, pracoval som menej a častejšie, ako koža postupne schla. Bolo pekne vidno, kde sa pri natiahnutí kože táto zmenila z polopriesvitnej na nepriehľadnú bielu. V týchto miestach ostala už len akoby papierovitá. Pri týchto pokusoch som dodatočne namáčal a zmäkčoval len raz a výsledok bol dobrý. Po konečnom ošmirgľovaní bol výsledok rovnako dobrý ako pri prvom pokuse, aj keď som sa nevedel zbaviť pocitu, že majú silnejší zápach. Sprej, slnko, 2 dni… Z jednej kože som mal stále dojem pokazenosti, aj keď vizuálne som to nevedel vyhodnotiť, keďže ani srsť sa nikde neuvoľňovala. Tak som kožu kúsok po kúsku ovoniaval, až som narazil na výrazne smradľavý úsek, ktorý som bez váhania vystrihol. Kožušinu som opäť vyčesal a paráda… Takže teraz mám v obývačke už 3 pekné baranie kožušinky bez zápachu a zatiaľ bez vypadávania srsti… Keďže článok je uverejňovaný s odstupom času konštatujem, že kožušina je stále biela, nesmrdí a nepúšťa chlpy, napriek tomu, že sa na nich dennodenne sedí.

Po ďalších 2 dňoch, čiže celkovo 9 dňoch činenia – mám pocit, že to už bolo dosť veľa, ale možno len náhodou tam boli 2 najstaršie a tým pádom najponičenejšie kože – som vybral posledné 2 kože zase z čírej, nezakalenej tekutiny. Odmastil čiastočne srsť, vymyl činiaci roztok, namastil a nechal deň odstáť. Kože mali otravný, ale nie moc výrazný zápach po celý nasledujúci čas spracovania… Zmäkčovanie išlo po technickej stránke zase o kus lepšie, ale kože sa pri nej, žiaľ trhali… Celkovo boli veľmi tenučké a krehké a keby sa uvoľňovala srsť, tak ich určite vyhodím. Keďže však táto bola OK, pokračoval som a roztrhnuté miesta som trpezlivo zo strany, kde nie sú chlpy zašíval. Výsledok bol výborný a na kožušine nebolo vidno, že je zošívaná. Opäť sprej na nohy, balkón, slnko. Na kožušine ostalo niekoľko akoby zatvrdnutých miest s iným vzhľadom ako zbytok kože. Snažil som sa to zmäkčiť, ale pri namočení to dosť páchlo a páchlo to aj po zaschnutí, tak som nadobudol dojem, že v týchto miestach je koža zhnitá. Nevadí, straty boli prijateľné, z jednej mi ostala polovica a z druhej celé dve tretiny… Časti koží, ktoré som si nechal, majú pekný jemný jednotne biely povrch, nezapáchajú a neuvoľňuje sa srsť.

Námok. Tento krok musíte urobiť vždy, ak chcete s kožou pracovať a je suchá.	Padnutý kmeň vŕby, so sklonom a vo výške pásu sa osvedčil pri miazdrení. Bolo z neho len treba odstrániť kôru.	Koža pripravená na miazdrenie.	Niekedy sa dajú očistiť veľké plochy stiahnutím podkožnej blany.
Najprv sme museli vybrať chvost.	Fajront… Kože omiazdrené.	Po omiazdrení sa kože činili na balkóne, rovnako ako prvá, na obrázkoch vyššie.	Osvedčili sa rukavice a lacný, zombie apokalypsa nožík.
Po vyčinení následovalo záverečné ošetrenie žĺtkami a mäkčenie.	Anjelske kudrlinky.	Vyčinené a vymäkčené kožušiny sa ešte z vnútornej strany prešli jemným šmirgľom. Horná polka je neošmirgľovaná, spodná už áno.	Pomerne mäkké kožušiny bez zápachu.
Výsledok.	A vyzerajú veľmi dobre…

Zhrnutie:

Činenie kožušín je vzhľadom na výsledok zaujímavá práca, nevyžadujúca, pokiaľ nerobíte X koží naraz, špeciálne pomôcky, dá sa slušne improvizovať. Čas ukáže, či som vo svojich postupoch niečo zabudol alebo zanedbal a kožušina zmení svoje vlastnosti. Určite sa v budúcnosti budem venovať len úplne čerstvým, alebo dobre konzervovaným kožiam, lebo zápach, ako som písal, aj keď nie je brutálny, je otravný a prináša pocit nečistoty celej práce. Inak je to vzhľadom na materiál, práca veľmi podobná tej v kuchyni s mäsom… Akceptovala ju dokonca aj moja pomerne fajnová manželka a výsledkom bola priam nadšená… A s odstupom času, stále je

Už v predchádzajúcom článku na túto tému sme rozobrali rôzne možnosti získania kože. Ešte by som doplnil, že na zahraničných fórach sa spomínajú aj hračky na žuvanie pre psov v podobe kosti, ktoré sú vyrobené z kože a po dôkladnom namočení sa dá mäkčiť ako vyčinená koža a ďalej použiť. Pokiaľ sa ale chcete o fungovaní tohto sveta dozvedieť čo najviac, asi najlepšie bude ku koži sa dostať tak, že ju stiahnete zo zvieraťa.

Takže tu je spomínaný návod na prvú skúsenosť so spracovaním kože:
Zožeňte si niekde králika. Dá sa kúpiť do 10 EUR, živý. Keď už živý nebude, stiahnite ho z kože. Ak nejdete kožu ošetrovať hneď, tak ho poriadne nasoľte a vložte do mrazničky.
Spracovanie začína omiazdrením. Ak spracovávate čerstvú kožu, nepotrebuje námok, ale ak bola predtým konzervovaná alebo vyschla, je potrebné ju namočiť aspoň na hodinu do vody (koža králika je pomerne tenká, ak budete mať kožu z väčšieho zvieraťa námok bude trvať viac hodín). Výborná je veľká plastová nádoba. Je potrebné nájsť rovnú, resp. mierne zaoblenú plochu, na ktorej to urobíte. My sme to robili v domácich podmienkach aj vonku, na kmeni spadnutej vŕby a ak je taká možnosť, tak choďte radšej von. Ak je koža dôkladne namočená, miazdrenie môze byť pomerne jednoduché a stiahnete veľké plochy len odtŕhaním vnútornej blany, ale môže sa stať, že pôjdete cm2 za cm2 a poriadne zamestnáte čepeľ noža aj svoju trpezlivosť.  Výsledkom ale bude koža, pripravená na činenie. Omiazdrenú kožu potom môžete zobrať domov a ponoriť ju do činiacej zmesi z kamenca, ktorý sa dá bežne kúpiť. Po 5-7 dňoch kožu vyberte a môžete ju namazať. Vyberte sa opäť von. Tam ju dôkladne ponaťahujte, praxou rýchlo zistíte čo to znamená. Následne nechajte vysušiť a ak nie je vymäkčená dostatočne (bude po vyschnutí tvrdá) opäť ju choďte namočiť a naťahovať. Na záver môžete vyschnutú kožu prejsť jemným šmirgľom. Keď budete s výsledkom spokojní, budete pripravení na väčšie kúsky ako je králik. Good luck.
Úplný záver. Dá sa to. Môžete skúsiť spracovať kožušinu aj ak bývate v paneláku. Ak máte záhradku, tak je vymaľované a ak žijete na dedine, tak to o spracovaní kožušín asi viete ďaleko viac ako je v tomto článku.

Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový článok. ( https://www.facebook.com/opreziti )

Comments

comments