Rozlúčka so starým rokom
alebo Tábor za dažďa v lese 🙂
Záznam nenáročnej, ale vydarenej akcie s priateľmi v decembrovom lese a ako tradične za dažďa. Nasledujúce riadky budú hlavne o samotnom priebehu, ale nájde sa tam aj pár tipov, ako táborisko pripraviť.
Do lesa prichádzam prvý, pár hodín pred ostatnými. Mám za sebou ošetrovanie stromčekov proti ohryzu zvery a keďže začalo nedávno pršať, som pomerne premočený. Moju vrchnú vrstvu tvorí stará bunda z trilaminátu, takže mi vietor neodnáša toľko tepla v podobe odparovania potu. Som mokrý, ale zima mi nie je.
Miesto nehľadám… Priestor dobre poznám a to mi šetrí čas. Takisto veci okolo táborenia a hlavne ohňa v priestore mám vysporiadané, takže sa sústredím len na prípravu pohodlia pre seba a pre kamarátov.
Staviam si rýchlo hamaku prekrytú celtou, blízko plánovaného ohňa. Predpokladám, že podo mnou bude spať minimálne jeden človek a tak volím miesto na rovine a bez koreňov. Umiestnenie prístrešku voči vetru/dymu neriešim, pretože v tomto priestore vietor neudrží jeden smer a bude to platiť o to viac, že prístreškov bude okolo ohňa viac a vietor sa tu bude lámať a krútiť.
Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk .
Kurzy prežitia so survivor.sk.
Nad centrálnou časťou táboriska naťahujem do výšky cca. 5 metrov nad ohniskom lacnú a veľmi starú celtu, kúpenú kedysi v Baumaxe. Dostatočná výška je dôležitá, pretože pod ňou sa bude kumulovať dym a tak musí byť čo najvyššie nad hlavami. Nie však tak vysoko, aby sa mohol uplatniť prípadný bočný dážď. Celta má rozmery 5×4 metre, ale keďže neviem odhadnúť koľko ľudí príde, napájam ešte jednu celtu veľkú 2×3 m. Viažem rohy celty k vysokým dreveným kolom a tie následne pri zemi a cca 2 m nad zemou priväzujem ku stromom. Celta bude ochladzovaná výdatným dažďom a neobávam sa, že by sa chytila alebo prehorela.
Zhromažďujem značnú zásobu dreva. Snažím sa vyvracať mladé sucháriky, pretože tie budú mať vnútri určite suché drevo. Neskôr, keď budú oheň a pahreba väčšie, to už bude jedno. Kým sa drevo dostane do ohňa, vyschne pri ňom a nebude dymiť. Zapálenie ohňa kresadlom aj bez brezy nie je problém a o chvílu som na priateľov pripravený.
Prichádzajú postupne spolu po skupinách. CAT, Strikers, SG. Pekne… Dokopy 9 ľudí, zvyknutých užiť si zábavu aj v takomto počasí. Okrem toho ich výstroj je x-krát v takýchto podmienkach otestovaná.
Nooooooo… Našťastie to nie je súťaž, lebo disciplín by nebolo veľa.
Ale… Keby to bola súťaž, tak s hrdosťou konštatujem, že Strikeri, napriek tomu, že jeden z členov má hendikep, jasne víťazia. Dokazuje to orientačný gabiónový test.
Smejeme sa, plánujeme, filozofujeme, pijeme a hodujeme… Dlho po polnoci sa za výdatného dažďa ukladáme do prístreškov. Skupiny spia pekne pri sebe. Niektorí v hamakách, niektorí na zemi. Za tohoto počasia a v tomto teréne sa výraznejšie výhody a nevýhody jednotlivých lôžok strácajú.
Svitá. Bez opustenia hamaky sa snažím nájsť dažďom a vetrom spravodlivo potrestané chyby na prístreškoch. Všetko je OK. Zdá sa, že tento deň bude počasie úplne iné. Slnečné.
Na takéto príležitosti používam dosluhujúcu výstroj. Sklon strechy bol malý a celta na mnohých miestach deravá, bol som nútený diery v celte ošetriť. Pre moje účely stačilo prestrčiť cez diery kúsky mikroténového sáčku.
Celkovo mi pohľad na táborisko prišiel príjemný, skoro romantický.
Priatelia z CATu sa postarali ráno o oheň a dobrú rannú kávu. Niektorí odchádzajú, iní si ešte hovejú v teplých spacákoch. Neskôr smažíme cibuľku na slanine a pridávame panenku so zbytkami klobás a iného mäsa z večera. Keďže chlieb zľahka namokol sušíme ho a opekáme tiež.
… krembrilééééé… 🙂
Myslím, že chutilo. Mne osobne teda dosť.
Priatelia, likvidujú stopy táborenia, čo po noci dažďa s 9 ľuďmi nie je úplne ľahké, ale výsledok je nakoniec slušný. S myšlienkou, že sa musíme stretávať častejšie sa lúčime a vyrážame zasmradiť vyriadené predvianočné domácnosti naším drahým polovičkám. Snáď nebudú straty príliš veľké 🙂
