Dve polievky, dva čajíky – I. časť
Toto je prvá časť staršej minisérie dvoch krátkych výletov za potravou do prírody.
Dva slnečné septembrové dni za sebou sa nám podarilo vypadnúť na pár hodín von. Mali sme v pláne vykopať dakotu a urobiť si nejakú polievku z rastlín, ktoré nájdeme po ceste. Druhý deň sme varili mäsko z diviaka a zaliali sme ho dobrým čajom.
Prvý deň sme sa rozhodli pre polievku, na ktorú použijeme len vodu z vodovodu a zbytok budú všetko ingrediencie, ktoré nájdeme po ceste. Výber je samozrejme široký, viac či menej sa dá jesť väčšina rastlín, ktoré rastú na lúkach alebo pri potokoch (pozor, len viac či menej, určite nie všetky). Nakoniec život rozhodol, že sme varili polievku z koreňov Pálky a Lopúchu, spolu s listami Skorocelu, Rebríčka a Kozonohy.
Najprv sme do ílovitej zeme vykopali dakotu. Miesto na ktorom sme boli určite využijeme viackrát a v týchto prípadoch volíme dakotu. Je to ideálna voľba pre varenie v prírode, ľahko sa udržuje a vďaka ťahu, ktorý vytvára systém dvoch dier v ňom drevo vynikajúco horí aj ak nie je ideálne. A aj keď v ňom drevo horí rýchlejšie, spotrebujete ho pri varení menej. Vykopali sme dve asi 40 cm hlboké jamy, ktoré sme prepojili tunelom.
Keď bolo ohnisko vykopané a drevo nanosené (oheň sme založili iskrou z firesteelu do brezovej kôry), začali sme s prípravou polievky. Korene Pálky a Lopúchu sme oškrabali a koreň Lopúchu nakrájali. Pretriedili sme nazbierané listy, všetko to vložili do ešusu a zaliali vodou. Ešus sme zavesili nad oheň. Zmes začala rýchlo vrieť a asi po hodinke sme polievku z ohňa odstavili. Nepoužili sme ani soľ ani bujón ani nič čo by z výsledku urobilo lahodnejší zážitok. Polievka sama o sebe nebola nejak výrazne chutná, ale určité chute sa uvoľnili, bola horúca a tak sme ju bez väčšieho pôžitku vychlípali. Zato hustá časť potešila viac. Korene Pálky bohaté na škrob sme vyžuvali. Korene Lopúchu zmäkli a zachovali si chuť sladkého zemiaku a listy skorocelu boli mäkké, ľahko sa žuvali a dobre chutili. Celkovo to bol chutný mix, ktorý vďaka koreňom Pálky a Lopúchu celkom zasýtil.
Po tejto pochúťke kamarát za pár minút nazbieral pár vecí na čaj. Nejaké černice, listy mäty a repíku a pár šípiek. Vďaka černiciam čaj získal krásnu farbu a aj chuť a aróma boli vynikajúce. Kým sa čaj robil, čas som strávil ďalším z pokusov vyrobiť nejakú primitívnu keramiku, ale o tom niekedy nabudúce, keďže zatiaľ sú výsledky skôr zábavné ako zaujímavé.
Pár hodín vonku na čerstvom vzduchu, dobrý pocit ako z polievky tak aj čaju a ľahká únava z pochodu patria medzi milióny dôvodov, prečo tak radi chodíme do prírody a zlepšujeme si zálesácke zručnosti.
Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový.
