Staroživot / Zálesáctvo/Bushcraft

Ľajdáctvo, šťastie, bowdrill a podbeľ

autor adminM · 22 septembra, 2013

Uton sa s nami podelil o svoj deň. Stratil navigáciu (a znova našiel) a nemal so sebou firesteel ani nič podobné… Ale v premočenom lese! s vyrobenou tetivou! a s bowdrill sadou z borovicového dreva! urobil oheň a ešte to aj stihol nafotiť…. S bowdrillom zapaľujem oheň pomerne často, dovolím si tvrdiť že túto techniku poznám celkom dobre, ale klobúk dolu. Neideálne drevo, absolútne zlý materiál na tetivu, po dňoch dažďa premočený celý les. Pre mňa už celkom extrémny bowdrill.

Šli sme na huby. Vstávali sme zavčasu ráno, aby nebol les úplne povysávaný. Obloha je zamračená, na nebi ani hviezdička, … tma ako v rohu. Ako náhle vystupujeme z autobusu začína opäť popŕchať. Vyťahujeme pončá a bez hromženia vyrážame asfaltkou hore kopcom. Kamarát nás vedie na neznáme miesto – do jeho osobného hubárskeho raja. Asfaltka mizne a vstupujeme do lesa. Ideme už skoro hodinu, stále je tma a prší. V altánku luxusnej chaty postavenej uprostred ničoho v panenskej prírode, isto zbudovanej z niečej poctivej práce 😀 odpočívame, kamarát podáva výbornú horkú a teplú kávu a čakáme, kým bude dostatočné svetlo. Konečne. Kamarát vytýčil smer a my so sklonenými hlavami postupujeme lesom. Húb je dosť, ale sú poriadne premočené. Za hodinu máme po 3 kilá húb…. Stop. Tu by pokračoval štandardný hubársky príbeh. Odrazu som však zistil, že mi chýba môj Garmin 450 (zobral som ho po roku prevetrať 🙂 ) a skoro okamžite som si uvedomil dve chyby, ktorých som sa dopustil.

Stratenec.

Po prvé: s hlavou dolu som stádovito sledoval kamaráta a pramálo sa venoval okoliu, takže vrátiť sa späť PRESNE !po svojej stope bude obtiažne a po druhé, pútko o ktoré som si ledabolo zapol Garmin bolo ozaj zle zvolené. Poriadne ma to nazlostilo, lebo sledovanie okolia, ktorým sa pohybujem vrátane občasnej kontroly a posúdenia priestoru z ktorého idem, je základná vec, na ktorú upozorňujem každého, kto sa ku mne na potulky pridá. Keďže pršalo, podarilo sa mi nájsť na cca 80 percent ( 🙂 ) trasu, ktorú som prešiel. Kamaráti sa pridali, hubačku ukončili a pomáhali mi hľadať. K altánku sme sa vrátili bez Garminu. Kamarát mal už otlaky, oddelil sa a vrátil sa domov. Bol som odhodlaný zariadenie nájsť za každú cenu a brácho, ktorý ostal pri mne, ma v tom podporil. Zhruba po ďalšej hodine sme zariadenie našli na strmej stráni vo vysokej tráve. Šťastie? Vyššia moc? Neviem, ale bol som šťastný a odhodlaný chybám z nedbanlivosti sa vyhnúť.

Tu preskočím pár hodín a som znova v lese. Už neprší, ale ťažké mraky ostávajú. Plán je jasný – nazbierať listy podbeľu a pokúsiť sa získať z nich použiteľné množstvo soli. Posledné dni som venoval pokusom získať trochu soli ako koreninu do jedla v prírode, ale výsledky boli neuspokojivé. Takže s plátenou taškou do polovice naplnenou listami podbeľu sa rozkladám vo vlhkom lese. Celta nad ohnisko. Príprava ohňa. A opäť STOP… kresadlo aj zapaľovač som nechal v nohaviciach, v ktorých som bol na hubách. OK. Fakt mi dnes nejde. Pátram po možnostiach ako sa dostať k ohňu. Bowdrill. Čo potrebujem? Hniezdo, palivo (a to veľmi precízne pripravené, lebo mám hniezdo len na jeden pokus), doska, vrták, podložka, luk, prítlačný diel, tetiva. To posledné je problém lebo moje šnúrky v topánkach sú už veľmi úbohé. Nakoniec odrezávam z celty motúziky, ktoré splietam do jedného pevného. Za 15 minút mám niečo cez meter. OK. Teraz set. Z 15 cm mŕtveho kmeňa borovice, vyrezávam set. Ide to dobre. Za ďalších 15 minút mám oheň. Zase šťastie… dnes už druhýkrát. Som kráľ. (hell yeah!!!! pozn. admina) Trhám listy podbeľu na malé kúsky a nechávam ich v ešusoch zhorieť na popol. Balím sa, likvidujem stopy po mne a ohnisku. Odchádzam. Doma tú smiešnu hŕstku popola zalievam vriacou vodou, miešam a čakám, kým sa NaCl rozpustí. Meriam Ph. Vyzerá to dobre a roztok nie je taký zásaditý ako z popola stromov. Po 10 minútach zmes filtrujem a číru tekutinu, v ktorej predpokladám obsah soli nechávam do času odparenia vody stáť.

Pokusom so získavaním soli na spôsob indiánov som zistil nasledovné. Popol bledo sivej farby má mierne horko slanú chuť. Po zmiešaní s vodou a prefiltrovaní ostal kal mierne horkej chuti, ale stratil tú trochu slanosti, ktorú získala voda. Celkovo pol tašky listov, osolilo 3 dcl vody len mierne. Uvidíme čo ostane v pohári po odparení…

Poučenie: V akejkoľvek situácii sledovať priestor pred sebou a určovať si orientačné body. Sledovať priestor za sebou a pozorovať ako vyzerá krajina z druhej strany. Pri nepríjemnosti mať vieru a pevné odhodlanie vyriešiť ju. Mať natrénované. Mať šťastie…