Placky a bowdrill
Leto už prestalo byť také horúce a ja som mal pár voľných hodín v programe. Nedalo sa odolať a tak som zobral bágel a vyrazil na vzduch. Za pár minút som bol v poliach a o hodinku som už skladal veci na táborisku v lesoch. Chcel som si uvariť niečo z voľnej prírody a už pár týždňov som nevŕtal oheň, tak som si vybral bowdrill ako oheň dňa.
Už po ceste som sa obzeral po vhodnom materiále na bowdrill a nejakých rastlinkách na jedenie. Narazil som na topinambury, ktoré ale boli ešte príliš mladé. Dobre som si ale zapamätal miesto, lebo keď ma na jeseň Uton vytiahne na prežitie a dovolí mi jesť len to čo nazbieram, tak budú jednoduchou voľbou. Nie sú síce pôvodným druhom, ale to mi snáď odpustí. Neďaleko som narazil na ďalšieho cudzinca – physalis, Machovku peruánsku aka židovskú čerešňu. Jej červené plody sú pred dozretím mierne jedovaté, po dozretí majú horkosladkú chuť. Jednu som ochutnal a zistil som, že sú veľmi úprimne horké. Ale zo 20 som ich zobral.
Po ceste som natrafil aj na vyschnutý konár z vŕby, ktorý si priam pýtal aby som ho použil nejakým primitívnym spôsobom. Na poliach dozrievala kukurica a tak som si dve hneď nekúpil v Bille. Neďaleko táboriska som ešte uvidel peknú kolóniu mladej kozonohy a tak som mal vystaráno. Vyrobil som si bowdrill sadu (doska a vrták vŕba, prítlačný diel a luk boli z čerstvého dreva, podložka z nájdeného pliešku). Hniezdo som mal z trávy, ktorá však bola pomerne vlhká. Preto sa udial menej obvyklý scenár, keď som oheň zapálil až druhým uhlíkom, lebo prvý sa mi vo vlhkom hniezde nepodarilo rozfúkať.
![Vylet20130909 052](https://survivor.sk/wp-content/uploads/2013/09/Vylet20130909-052-150x150.jpg)
Uhlík. Ťažko sa fotí, keď robíte kopec rôznych vecí a ste k tomu patrične špinaví… Preto foto neostré.
Keď sa oheň rozhorel, opiekol som na ňom kukuričku. Natrhal som na jemno kozonohu a udusil ju. Následne som masu zmiešal s múkou a trochou vody a urobil si posúchy. Tie som urobil v ešuse. Na záver som na chvíľku hodil do ešusu ešte plody machovky, kým nezačali chytať farbu.
Bolo to dobré. Machovka zosladla a dá sa povedať, že som sa nielen najedol ale aj pochutil.
Opis môjho postupu samozrejme nevystihuje chvíle, ktoré som v lese strávil. Zvuky lesa, vône, samota, praskajúci oheň, to všetko premenilo tých pár hodín na veľmi príjemný zážitok. Na záver som sa ešte posledný krát nadýchol lesa, zvrtol cigu a vydal sa spátky medzi paneláky.
Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový článok. ( https://www.facebook.com/opreziti )