Leto už prestalo byť také horúce a ja som mal pár voľných hodín v programe. Nedalo sa odolať a tak som zobral bágel a vyrazil na vzduch. Za pár minút som bol v poliach a o hodinku som už skladal veci na táborisku v lesoch. Chcel som si uvariť niečo z voľnej prírody a už pár týždňov som nevŕtal oheň, tak som si vybral bowdrill ako oheň dňa.

Už po ceste som sa obzeral po vhodnom materiále na bowdrill a nejakých rastlinkách na jedenie. Narazil som na topinambury, ktoré ale boli ešte príliš mladé. Dobre som si ale zapamätal miesto, lebo  keď ma na jeseň Uton vytiahne na prežitie a dovolí mi jesť len to čo nazbieram, tak budú jednoduchou voľbou. Nie sú síce pôvodným druhom, ale to mi snáď odpustí. Neďaleko som narazil na ďalšieho cudzinca – physalis, Machovku peruánsku aka židovskú čerešňu. Jej červené plody sú pred dozretím mierne jedovaté, po dozretí majú horkosladkú chuť. Jednu som ochutnal a zistil som, že sú veľmi úprimne horké. Ale zo 20 som ich zobral.
Po ceste som natrafil aj na vyschnutý konár z vŕby, ktorý si priam pýtal aby som ho použil nejakým primitívnym spôsobom. Na poliach dozrievala kukurica a tak som si dve hneď nekúpil v Bille. Neďaleko táboriska som ešte uvidel peknú kolóniu mladej kozonohy a tak som mal vystaráno. Vyrobil som si bowdrill sadu (doska a vrták vŕba, prítlačný diel a luk boli z čerstvého dreva, podložka z nájdeného pliešku). Hniezdo som mal z trávy, ktorá však bola pomerne vlhká. Preto sa udial menej obvyklý scenár, keď som oheň zapálil až druhým uhlíkom, lebo prvý sa mi vo vlhkom hniezde nepodarilo rozfúkať.

Ohnisko som vystlal suchou trávou a jemnými borovicovými konárikmi.

Už pri navŕtavaní jamky som vedel, že uhlík bude ľahkou záležitosťou.

Pred záverečným vŕtaním.

Uhlík. Ťažko sa fotí, keď robíte kopec rôznych vecí a ste k tomu patrične špinaví… Preto foto neostré.

Keď sa oheň rozhorel, opiekol som na ňom kukuričku. Natrhal som na jemno kozonohu a udusil ju. Následne som masu zmiešal s múkou a trochou vody a urobil si posúchy. Tie som urobil v ešuse. Na záver som na chvíľku hodil do ešusu ešte plody machovky, kým nezačali chytať farbu.
Bolo to dobré. Machovka zosladla a dá sa povedať, že som sa nielen najedol ale aj pochutil.

Opis môjho postupu samozrejme nevystihuje chvíle, ktoré som v lese strávil. Zvuky lesa, vône, samota, praskajúci oheň, to všetko premenilo tých pár hodín na veľmi príjemný zážitok. Na záver som sa ešte posledný krát nadýchol lesa, zvrtol cigu a vydal sa spátky medzi paneláky.

Mladé topinambury. Ich čas ešte príde.

Židovská čerešňa.

Kukurice, kozonoha, physalis, múka v sáčku a soľ v kinderku.

Celý set. Žrádlo aj oheň.

Plod.

Trošku som ich opiekol v ešuse.

Podusená kozonoha.

Placky z múky a kozonohy.

Kukurička pripravená na likvidáciu.

Spokojnosť.

Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový článok. ( https://www.facebook.com/opreziti )

Comments

comments