Už som asi niekde spomínal, že z práchnovca nevyužívam len dužinu/amadú ale aj vrstvu s rúrkami, ktorá tiež dobre zachytáva iskru a ľahko rozširuje uhlík. Zobral som z domu kúsok SUCHÉHO práchnovca a rozhodol sa, že sám sebe toto tvrdenie po dlhšom čase potvrdím. Keďže ma na prechádzke sprevádzalo aj moje žieňa, je aj pár fotiek.
Utvrdil som sa v tom, že aj rúrkovitá vrstva po vysušení funguje ako kvalitné práchno a krmivo pre rozšírenie uhlíku. Iskra sa zachytila, nie celkom obvykle, už pri druhom škrtnutí a z malého tlejúceho bodu sa dala rýchlo rozfúkať na mocný uhlík.
Kvalitou sa určite rúrky dužine nevyrovnajú, iskru zachytenú do dužiny nebolo vôbec treba rozfúkavať, ale rúrky vyhadzovať určite nezačnem. Obzvlášť sa zídu pri tréningu nováčikov, kedy sa zvykne použiť veľa materiálu. (Áno, niekedy vylákam pár priateľov do lesa pod zámienkou že si spravíme guľáš a popijeme a potom ich nútim skúšať veci čo bavia mňa. Ale zatiaľ bez vážnejších sťažností, veď kto by sa rád niečomu nenaučil na čerstvom vzduchu.)

Keď som test opakoval škrtnutím karbonovým Opinelom o limnokvarcyt tak som výsledok nedostal, lebo sa mi nepodarilo chytiť iskru ani do chumáčov naškriabaných z dužiny. Aj také dni sú. Resumé ale je, že nevyhadzujte zbytočne rúrky z práchnovca. Tvoria väčšinu objemu huby a dajú sa solídne použiť.

Vľavo je kúsok mäkkej dužiny a vpravo rúrkovitá vrstva a z nej nakrájané lupienky. Do práchna som škrtal firesteelom.

Rúrky ľahko zachytili iskru a dali sa rozfúkať. Mohol som narezať aj hrubšie kúsky, ľahšie by sa rozfúkavalo. Nabudúce. „Hniezdo“ som urobil netypicky z mierne vlhkého kartónu.

Nakoniec to bol rýchly a bezproblémový plameň.

Dužina sa správala ako obvykle. Ako skvelé práchno.

Comments

comments