Sviečka zo živice
Sviečka zo živice – núdzové osvetlenie táboriska.
Jednu z odpovedí na otázky – čo mať pri sebe? a čo nič neváži? ponúkol aj p. Sieger vo svojej prednáške kde spomenul využitie sklenej tkaniny ako knôtu s dlhou životnosťou. Univerzálnosť tohto materiálu sme si overili už vo viacerých situáciách, ktoré spomíname aj v predchádzajúcich článkoch. A keďže mám príležitosť hneď simulujem situáciu, kedy nám dochádzajú baterky v čelovkách a potrebujeme si zabezpečiť osvetlenie pracovného priestoru iným spôsobom.
Pri vychádzke za jedlom nachádzame čerstvý krtinec a tak berieme hlinu z neho. Ušetrí nám to dosť práce. Zo stromov poranených ťažbou zbierame živicu na palivo do sviečok a v táborisku mám kúsok sklenenej tkaniny. Takže máme na dlhodobé osvetlenie priestoru všetko.
Hlinu z krtinca poriadne vymiesime a zbavíme prípadných nečistôt. Modelujeme nie príliš hlbokú misku a púšťame sa do knôtu.
Ten je najdôležitejší, treba ho pomerne silno skrútiť, aby dokázal nasať nahriať a odpariť topiacu sa živicu. Knôt upevňujem do hliny a do stredu misky. Pridávam živicu.
Zapálenie sviečky je trochu komplikované, pretože tento knôt na rozdiel od prírodného materiálu nehorí, takže čakám kým sa živica rozpustí, nasaje do knôtu, odparí sa a začne horieť. Živica samozrejme obsahuje kopec materiálu zo stromu, ktorý vyhára spolu so živicou, ale keďže máme nehorľavý knôt, plameň nezhasína a vždy sa drží aspoň na ňom.
Dokladanie paliva je hračka.
Sviečka sa dá opatrne prenášať aj v ruke a keďže má 1-2 cm hrubé steny, nepáli. Zároveň sa sviečka pri prvom použití zdnuka dosuší a je možné ju nechať cez noc v pahrebe vypáliť.
Ráno nájdete skelet sviečky a neporušený knôt v pahrebe pripravený na dlhodobejšie používanie…
