Bez spacáku
Máme tu ďalší darček od Utona, ktorý sa vydal čeliť prvej októbrovej noci bez spacáku. Niečo zjedol, niečo vykopal, čosi postavil, zapálil, čosi vypálil a prespal. Vďaka za článok, fotky aj video.
Špinavým chodníkom opúšťam sídlisko. Ešte stále zelená príroda sa snaží pred zimou vydať to najlepšie. Chutnám cestou pár merlíkov, ale už sú horkasté. Mám so sebou na obed cestoviny, ale narážajúc na topinambury neodolám a vykopávam hľuzy na večeru. Som vystrojený na ľahko (plánom je čeliť chladu a veľmi primitívna keramika 🙂 ) a pokiaľ sa zdržím na noc musím si pozháňať nejaký „odpad“, aby mi nebola zima.
Rýchlejšie ako by som chcel nachádzam 3 PET fľaše, ktoré podľa návodu p. Siegera, použijem ako výkonný termofor. Cesta ma vedie popri močiari bohatom na rákosie, a tak priberám otiepku na podlahu do môjho improvizovaného prístrešku. Je mokro a stále popŕcha. Snáď sa mi podarí do večera vysušiť.
Nachádzam miesto v lese, ktoré sa mi páči a je stranou od akéhokoľvek záujmu ľudí. Prvá vec zastrešenie. Pod natiahnutú celtu schovávam rákosie, veci a drevo na oheň. Kopem modifikoovanú dakotu, nie celkom podľa vzoru z príručiek. Staviam na nej vyšší komín, aby som nemal dym v prístrešku a aby sa nad ním dala sušiť budúca keramika (hm… v podstate jedna väčšia miska, niekoľko lyžičiek, lievik na vodu a fajka. ) a oblečenie.
Mastné drevo nesklamalo a oheň sa tvári, že neprší. Dym, ktorého nie je až tak veľa vďaka konštrukcii ohniska/piecky, je odvádzaný ďaleko odo mňa. Splietam niekoľko konárov liesky na vytvorenie štvrťguľovej stavby a na podlahu kladiem 15 cm vrstvu rákosia. Spúšťam zadnú stranu celty na konštrukciu , aby som vyradil z hry vietor.
Som hladný a robím si cestoviny. Ležím na bunde z maskáčov len tak v tričku a teším sa z parádne vyhrievaného polootvoreného prístrešku. Začínam sa venovať hline, ktorú som si doniesol a opäť ma mrzí, že nie som šikovnejší alebo trpezlivejší. Suším výrobky nad komínom, ale nie som trpezlivý a niekoľko kusov dávam do piecky príliš skoro. Výsledok je skoro okamžitý, prásk-prásk. Hold, niektoré veci sa nedajú oklamať.
Zmráka sa, dážď bubnuje na celtu a mne sa nechce ani pohnúť. Stále mi je príjemne teplo a veci schnú. Prišiel čas uvariť a zjesť topinambury a vložiť keramiku do piecky.
Úvodné straty sú malé a nič nenasvedčuje, že by sa druhá várka keramiky nemala vydariť. Na PET fľaše, ktoré priebežne nahrievam priamo pri plameni, dávam pozor, aby voda nezačala vrieť a fľaše nepraskli!!! Je čas ísť spať. Spím oblečený a obutý, len šnúrky som si rozviazal. Maskáčová bunda podo mnou, ja, prikrytý tenkou trilaminátovou bundou v alufólii. Teplo mi zabezpečuje termofor z PET fľaší, ktoré si na telo upevňujem v oblasti pásu dopredu aj dozadu ako sedlo na koňa. Dve fľaše vzadu, jedna v predu. (Fľaše treba obaliť vrstvou oblečenia – odizolovať ich od okolia – inak uvoľnia veľké množstvo tepla v pomerne krátkom čase, cieľom ale je, uvoľnovať teplo pomalšie a čo najdlhší čas. Hrubé ponožky v kombinácii s tričkom sú fajn, ale 5-6 cm „izolačná“ vrstva je lepšia, dokáže teplo uvoľňovať až 5 hodín – záleží samozrejme na teplote okolia. Voda okolo 85C zľahka deformuje PET fľašu, ale tá to celkom zvláda.) Hotový termofor mám priamo v alufólii. Chlad ma zobudil až pred polnocou. Robim oheň, trochu mätového čaju. Nahrievam termofor a opäť spím až do štvrtej. Budím sa 5 minút pred budíkom, likvidujem tábor a šľapem domov poľudštiť sa a zaniesť deti do školy…
