Založenie ohňa trením je vec, ktorou sa začínajúci zálesák vzdiali od bežných táborníkov a získa vnútorný pocit, že sa zmenil z fanúšika na reálneho zálesáka. Efekt, ktorý to má na charizmu a boostnutie atraktivity u opačného pohlavia rozoberieme v niektorom z ďalších článkov. Prvé uhlíky, ktoré vzniknú trením dvoch drevených plôch o seba a prvé plamene rozfúkané z týchto uhlíkov, každému prinesú príjemný pocit, radosť a masáž ega. Obzvlášť ak cesta k prvému úspechu bola zdĺhavá a frustrujúca. 🙂

Založiť oheň bez pomoci zápaliek či kresadla nie je raketová veda. Niekedy si človek prečíta jeden článok, pozrie pár obrázkov a video a je dostatočne vybavený na svoj prvý pokus, ktorý sa hneď môže skončiť úspechom. Pre tých tento článok úplne určený nie je, aj keď aj skúsenejší môžu objaviť nejaký aspekt, ktorý si doteraz neuvedomovali a ktorý môžu zlepšiť. Tento článok je určený hlavne pre začiatočníkov, ktorí majú žiadne, malé alebo negatívne skúsenosti so zakladaním ohňa bowdrillom. Vychádzam z vlastných skúseností, zo skúseností priateľov, ktorí sa občasne utrhnú a strávia s nami nejakú minútku v lese a Utonových skúseností s nováčikmi, ktorých ako inštruktor prežitia túto techniku učí na kurzoch a sem tam medzi rečou spomenie. Keďže som sa snažil postihnúť všetky možné neduhy a problémové body, ktoré sa pri príprave  sady a zakladaní ohňa môžu vyskytnúť, je to zoznam dlhý. Väčšine z chýb  sa vyhnete použitím sedliackeho rozumu, ostatným zasa teoretickou prípravou a ideálne pomocou od niekoho, kto už nejaké skúsenosti má. Založenie ohňa bowdrillom napriek rozsahu tohto článku je pomerne jednoduchá záležitosť a bez ohľadu na to z akých dôvodov to skúsite, určite neobanujete a neostanete len pri jednom pokuse. Tak ako pri popise iných aktivít, ani tu nejdeme tvrdiť, že existuje jeden, najideálnejší recept ktorého sa treba držať. Musíte hľadať, skúšať, tešiť sa aj z neúspechu a nájsť tú najlepšiu cestu…
Sto ľudí, sto chutí a platí to aj pri bowdrille.

Teória
Bowdrillová sada sa skladá z ložiska, vrtáku, luku, ohňovej dosky, podložky na uhlík a hniezda. Po pripravení sady sa vrták obtočí do tetivy, pritlačí sa ložiskom a začne sa vŕtať do predom pripravenej jamky v doske pod ktorou je podložka. Po vytvorení uhlíku sa tento prenesie do hniezda, kde sa rozfúka. Keď vyšľahne plameň, horiace hniezdo sa vloží do pripraveného ohniska. Takéto jednoduché to je. Ne e.

Miesto
Miesto, ktoré si pre rozloženie ohňa vyberiete hrá v tejto hre svoju rolu. Keďže bowdrill budete robiť blízko ohniska, musí to byť miesto vhodné na založenie ohňa. Ak ste v otvorenej krajine a fúka, určite odporúčam vytvoriť z celty zástenu, ktorá zabezpečí závetrie. Plocha, na ktorej budete bowdrill používať by mala byť rovná a zbavená lístia a iných voľných materiálov, ktoré vám môžu pri vŕtaní frnknúť na nesprávne miesto, rozmetať kôpku vytvorených piliniek alebo zahasiť uhlík. Na svoje prvé pokusy si vyberte suché obdobie, aby bola suchá aj zem. Vznikajúci uhlík má tendenciu rýchlo nasávať vlhkosť okolia (vlhká zem, drevo…) Na tréningové účely sa dá využiť aj balkón, kde skončíte vytvorením uhlíka.

Vŕba na dosku a baza na vrták.

Materiál
Vhodného materiálu na výrobu bowdrillovej sady je v našich podmienkach veľa. Stačí sa prejsť popri potoku a zaručene nájdete nejaké vŕby, bazy, v mestách topole alebo lipy.
Na luk sa dá použiť akékoľvek ohybné drevo, drevo s prirodzeným ohybom alebo aj rovný konár. Na drvivej väčšine stromov sa určite nájde základ pre luk na bowdrilll. Rovnaké drevo ako na luk môžete použiť aj na ložisko. V prípade, že ste našli vŕbu, padnuté vetvy z topoľa či bazy, tak máte materiál aj na ohňovú dosku a vrták. Teórie ohľadom najideálnejších kombinácií sa rôznia, pre mňa je hlavným faktorom pri výbere dreva hlavne to, aby bolo mäkké, suché, nebolo živicové a malo potrebné rozmery. Najdostupnejšia v mojom okolí a najviac využívaná kombinácia je doska z vŕby/topoľa a vrták z vŕby/bazy/topoľa.
Tetivu, hlavne v začiatkoch, používajte nejakú komerčne vyrábanú. Parakord, rep povrazy, v prípade že si vyrobíte jemnejšiu, menšiu sadu, tak aj okrúhle šnúrky do topánok.

Megaluk na bowdrill.
Made by Uton 😀

Luk
Luk môže mať rôzne tvary aj veľkosti. Funkčný luk vyrobíte aj z takmer rovného konáriku dlhého 30 cm, aj z prehnutej hrubej haluze s prirodzeným oblúkom. Rozhodnúť, ktorá možnosť je najlepšia pre začiatočníka nie je jednoduché, ale ja som presvedčený, že pre začiatočníka je najlepšia stredne veľká až malá sada, ktoré nekladú až také nároky na techniku vŕtania. Takže za najlepší konár na luk považujem prirodzene ohnutý konár, napr. z vŕby, hrubý 2,5 – 3 cm a ktorého konce sú vzdialené 50 cm.

Tetiva
Na upevnenie tetivy do luku môžete použiť rôzne spôsoby, na obrázku ponúkam pár z nich.

Dopínanie tetivy rukou.

Otázkou je, či tetivu napnúť alebo naopak, nechať ju voľnejšiu. Zo skúsenosti viem, že v nepriaznivých podmienkach, keď nemáte ideálne materiály a nie je sucho, sme boli úspešnejší s veľkými, heavy duty bowdrill sadami, ktoré mali pevne napnuté tetivy. Keď nie sú podmienky ideálne, vŕtanie trvá nepomerne dlhšie, je fyzicky namáhavé a uspejete silou a výdržou. Vtedy je potrebný veľmi silný tlak na ložiskový diel a aby sa tetiva neprešmykovala, potrebujete ju mať napnutú, aby ste ju nemuseli dopínať rukou počas vŕtania. Takže keď budete mať už pár bowdrillov za sebou a budete si ho chcieť vyskúšať v nepriaznivejších podmienkach, skúste veľkú sadu s napnutou tetivou.
Ale ako začiatočníkovi vám odporúčam, natiahnuť tetivu volnejšie tak, že keď budete do nej obtáčať vrták, nebudete na to potrebovať vážnejšiu silu (ale malú dávku predsa). Ak bude natiahnutá slabšie, môžete pri vŕtaní tetivu dopínať rukou.

Utonova sada so spletanou tetivou z lacného nylonového povrazu

Ako začiatočník pravdepodobne budete semtam neúspešný, budete musieť vŕtať viac dier a dlhšie a preto spomeniem aj opotrebovanie tetivy. Tým, že v miestach kde je v kontakte s vrtákom na ňu pôsobí tlak a teplota a zvyčajne je tetiva vyrobená z umelého materiálu, vrchná vrstva tetivy sa akoby rozpustí a stvrdne. V prípade, že budete mať permanentnú bowdrill sadu, ktorú budete opakovane používať, tak v tomto mieste vám tetiva raz praskne.
Ďalšou maličkosťou je, že ak na tetivu používate povraz, ktorý je dlhší ako potrebujete, určite si dajte záležať na obmotaní zostávajúceho povrazu okolo luku, aby nebol voľný. Pri vŕtaní sa môže zapliesť, alebo vám nahádzať zeminu na dosku a do uhlíku.
Tetiva je značne namáhaná súčasť celej zostavy, preto ak nezvolíte správny materiál, tak sa pretrhne.

Ložiskový diel
Ložiskový diel slúži na to, aby stabilizoval polohu vrtáku a umožnil naň vyvinúť tlak zhora. Dá sa zhotoviť pomerne rýchlo, stačí silnejší konár rozpoliť a odrezať z neho kúsok dlhý 7-15 cm. Dá sa použiť aj kameň a iné prírodné materiály dostatočne tvrdé a najlepšie s prirodzenou priehlbinou na vrták. V permanentných bowdrill sadách sa používa aj kúsok parožia s navŕtanou priehlbinkou.
Pri príprave ložiska je dobré myslieť na ergonomiku. Budete naňho opakovane a dlho tlačiť dlaňou a tak by bolo dobré, nech na vrchnej strane nemá žiadne výstupky a nerovnosti, ktoré by sa mohli do dlane vtláčať. Tiež by vám mal dobre padnúť do ruky. Zvoľte tvrdé drevo, dlhšie vám vydrží, keďže sa v ňom vrták otáča rovnako ako v doske, aj tu postupne budete prevrtávať jamku hlbšie a hlbšie.
Jamku navŕtajte skôr plytkú, ale tak aby ste mali istotu, že z nej vrták nevystrelí. Zatiaľ čo na spodnom konci vrtáka, ktorý sa točí v doske chcete dosiahnuť maximálne trenie, na hornom konci vrtáku práve naopak.  Trenie sa tu zvyčajne zníži nejakým navlhčením, slinou, zelenými listami, mastnými prírodnými materiálmi. Nováčikovi by som odporučil na prvé pokusy zobrať si kúsok neprerastanej slaninky, oleja či masti, s ktorými dosiahne ešte väčšie zníženie trenia. Treba si pri mastení dávať pozor, aby ste nezamastili tetivu alebo čokoľvek iné, skomplikovalo by vám to život. Tiež pri vyberaní vrtáka z tetivy a odkladaní ložiska myslite na to, že nechcete mať jamku plnú zeminy a nečistôt a ani tetivu.

Vrták
Úlohou vrtáku je, aby sa točil v doske a uvoľňoval tak teplo a materiál, z ktorého vznikne uhlík. Výber správneho vrtáku je jedným z kritických faktorov úspechu. Treba zvoliť správne drevo, správnu dĺžku (na začiatok odporúčam skôr dlhší cca 20 cm, neskôr do 15 cm), 2-3 cm hrubý a hlavne musí byť úplne rovný. Keďže začiatočníci nemajú vypilovanú techniku vŕtania a nevedia ako sa sada pri vŕtaní správa, mali by si vŕtanie a techniku zjednodušiť práve tým, že začnú s dokonale rovným vrtákom.
Bez ohľadu na to, aké drevo použijete je dobré zbaviť ho kôry. Oba konce nožom upravíme tak, aby sme pomohli znížiť trenie na hornom konci a zvýšiť trenie/maximalizovať styčnú plochu na konci spodnom.

Test 3 vrtákov rôznej hrúbky. Zvíťazil stredný, v tomto prípade cca 2,5 cm hrubý.

Pri nasadzovaní vrtáku do tetivy odporúčam umiestniť tetivu skôr na jeho spodnej časti, blízko hrotu ktorý bude rotovať v jamke v ohňovej doske.
Vrták sa používaním tiež opotrebuváva. Skracuje sa, a v mieste kde je obtočený tetivou sa zvykne zúžiť a povrch sa vyhladí.

Tým pádom má tetiva tendenciu skôr prešmykovať ako točiť vrtákom. Ak máte k dispozícii dosť materiálu, urobte si vtedy nový vrták čo je jednoduchšie ako prispôsobiť techniku a bowdrill sadu starému vrtáku.
Vrták je nebezpečný keď vyletí z napnutej tetivy. Pravdepodobne sa tomu nevyhnete, myslite na to a buďte pripravení.

Ohňová doska, doštička, základňa
Doska je základňou celej bowdrill sady a v jej jamke sa tlakom vrtáku vytvára teplo a materiál, z ktorého potom vznikne uhlík.
Dôležité sú jej rozmery. Musí byť dostatočne dlhá na to, aby ste do nej na jednom z koncov mohli vyvŕtať jamku a zároveň aby vám zostala dostatočná dĺžka na zafixovanie dosky nohou o zem. Tiež myslite na to, že pravdepodobne budete potrebovať viac pokusov = dierok. Preto pre začiatočníka odporúčam dosku o dĺžke cca 30 cm, čo s pribúdajúcimi skúsenosťami bude zbytočne dlhé.

Doska môže byť široká iba o niečo viac ako je priemer jamky/vrtáku, ale na to už je potrebnejší lepší skill, preto odporúčam šírku min. 6 cm. To umožní aj otáčanie dosky a vŕtanie dierok z oboch strán. Výška dosky by mala byť dostatočná na to, aby ste mohli predvŕtať dostatočne hlbokú jamku a ostalo dosť na samotné vŕtanie. Nie však príliš hrubá, pretože potom je ťažšie naplniť výrez popolom a vytvoriť uhlík. Na začiatok odporúčam hrúbku 2 cm.
Je dobré, ak je spodná časť doštičky rovná, ak nie je, môže sa počas vŕtania na podložke kývať a hýbať, čo kazí efektivitu vŕtania.

Podložka
Úlohou podložky pod uhlík je izolovať vznikajúci uhlík od zeme a vlhka a zároveň slúži na prenos uhlíku do hniezda. Dá sa použiť nôž, kus kôry, lopatka, ja rád používam obdĺžnik vystrihnutý z plechovky.
Podložka hlavne nesmie byť z vlhkého materiálu a je nepraktické, ak je moc hrubá, doska sa na nej môže kývať.

Rozbitá kôra topoľa je jeden z najlepších materiálov na stavbu hniezda.

Hniezdo a ohnisko
Hniezdo slúži na to, aby bol do neho vložený uhlík a po rozfúkaní vzbĺklo. Preto je potrebné aby bolo vytvorené zo suchého materiálu. Tiež cez hniezdo nesmie uhlík rýchlo prepadnúť a tak by mal byť materiál dosť hustý a objemný na to, aby rozfúkavaný uhlík udržal. Preto sa často hniezdo skladá z dvoch zložiek. Z jednej, ktorá zadrží uhlík a rýchlo vzbĺkne (resp. rozšíri uhlík) a druhý, ktorý vzniknutý plameň nakŕmi a hniezdu dodá objem. Pre mňa najdostupnejšou kombináciou, ktorú aj najviac používam je jadro zo suchých hláv rákosia a zbytok zo suchej trávy alebo listov rákosia.
Vytvorený uhlík vďaka svojim vlastnostiam rýchlo absorbuje vlhkosť okolia a tak ak nemáte úplne suchý materiál z ktorého sa hniezdo skladá, tak prudko znižujete šancu na oheň a zvyšujete šancu, že vám uhlík zhasne.

Fire

Nácvik rozfúkania hniezda z vajgla

Ohnisko treba mať tiež dôkladne pripravené. Keďže hniezdo väčšinou rýchlo vzbĺkne ale aj vyhorí, ohnisko/podpal by malo mať jadro z materiálu, ktorý sa ľahko chytí a na ňom navrstvené hrubšie konáriky a drevo. Tiež je dobré pripraviť v podpale dieru, aby ste horiace hniezdo mohli vložiť pohodlne do stredu ohniska. Ohnisko sa dá ale budovať aj okolo horiaceho hniezda, ktoré položíte do ohniska a naň postupne prikladať od jemnejšieho materiálu až po hrubé drevo.

Postoj a takmermini bowdrill

Alternatívny postoj. Nepoužívam.

Postoj
Správna poloha pri vŕtaní bowdrillom zabezpečí, že sa celý bowdrillový systém zafixuje, pri vŕtaní sa nebude nechcene hýbať a umožní plynulé vŕtanie a kontrolovanie tlaku, ktorý na vrták vyviniete.
Ak si pravák, tak ľavou nohou pristúp dosku čo najbližšie pri navŕtanej jamke. To zabezpečí, že sa ti aj pri rýchlom vŕtaní sada nepohne. Koleno druhej nohy polož na zem tak, aby nezavadzalo pri vŕtaní. Ľavú ruku v ktorej držíš ložisko umiestni tak, aby si na zápästie mohol tlačiť kolenom.

Predvŕtanie jamky
Na predvŕtanie jamky využijete rovnakú techniku pohybu ako na samotné vŕtanie. Najprv vyberte miesto, kde jamku navŕtate. Malo by to byť maximálne na vzdialenosť priemeru jamky=hrúbky vrtáku od okraja dosky. Najprv nožom (ešte lepšie špicom sekerky) vytvorte priehlbinku, v ktorej budete vedieť udržať krútiaci sa vrták. Potom priložte vrták a začnite vŕtať. Ak máte správne drevo a techniku, po pár sekundách začne z jamky stúpať dym a na jej okrajoch sa zbierať popol. Už tu viete identifikovať, či ste si vybrali správne materiály, podľa hustoty dymu, množstva a farby popola.
Jamku navŕtajte len toľko, aby ste si boli istí, že z nej vrták nebude pri mocnejšom vŕtaní vyskakovať.
Niekedy sa môže stať, že sa vám rotujúci vrták pri navŕtavaní bude po doske pohybovať a vtedy predvŕtate nie kruhovú ale skôr elipsovitú jamku. Nič vtedy nie je stratené, ale predsa len to sťaží získanie uhlíku.

Výrez/Véčko
Vo výreze sa bude kumulovať uhoľnatý materiál podobný popolu, ktorý sa uvoľní pri vŕtaní z vrtáku a dosky. V tomto drevenom rozkroku sa nakoniec popol zhutní a vznikne uhlík.
Véčko by nemalo byť príliš široké, aby vám cez neho nevybiehal vrták z jamky. V takom prípade môžete rovno vŕtať novú jamku. Ak bude príliš úzky, neposkytne dosť priestoru a vzduchu na vytvorenie uhlíku.

Technika
Správna technika zabezpečí úspech, resp. nesprávna neúspech celej akcie. Pri vŕtaní myslite na to (časom sa vám to zaizuje) že celá bowdrillová sústava by mala ostať rovnobežná a v pravých uhloch. Vrták aj pri rýchlejších pohyboch musí byť kolmý na dosku a zároveň ložisko musí tlačiť na vrták kolmo. Pri rýchlejšom vŕtaní, obzvlášť s väčšími bowdrillmi má ľave zápästie aj koleno tendenciu hýbať sa, čo znižuje efektivitu a často zapríčiní neželané kývanie vrtáku aj jeho vystrelenie z jamky a tetivy. Tiež to zbytočne zvyšuje trenie v ložisku, čo je neželané. Preto je dobré do bowdrillovej rutiny zakomponovať podvedomé stabilizovanie sady počas vŕtania a uvedomiť si ako navzájom pôsobia jednotlivé sily.

Nespracované materiály na bowdrill

Neobvyklé hniezdo z papierových vreckoviek a brezovej kôry

Začnite vŕtať zvoľna. Nepoužite ani veľkú rýchlosť ani tlak. Počkajte, kým si vrták zvykne na jamku a vy na vŕtanie. Postupne aplikujte tlak ložiska na vrták. Keď sa objaví dym, pritlačte a zrýchlite ale tak, aby bolo tempo udržateľné a dostatočné na to, aby začal dym hustnúť. Celý proces zakončite aplikovaním veľkého tlaku a sily na posledných ťahoch. Ťahy lukom by mali byť plynulé.
Pri vŕtaní sa vám môže začať tetiva pozvoľna presúvať k vrchu vrtáku. Tomu zabránite sklonením luku vzdialeným koncom nadol.
Počítajte s tým, že ako začiatočníkovi vám vrták pri rôznych príležitostiach vyjde z jamky či z ložiska a vystrelí z tetivy. Tiež sa vám to v začiatkoch bude stávať pri zakladaní vrtáka do tetivy, pri vkladaní už obtočeného vrtáku do ložiska a potom do jamky. Tento neduh ale rýchlo odstránite  rutinou.
Pri vŕtaní môže začať vrták v jamke škrípať. Je to vtedy, keď sa styčné plochy vyhladia a vŕtanie začne byť neefektívne. Vtedy treba viac pritlačiť na vrták, nožom odstrániť vyhladený povrch z konca vrtáku, alebo pridať malilinké množstvo piesku/zeme do jamky (pridanie materiálu, ktorý zvýši trenie odporúčam aj ak sa netvorí dostatočný objem piliniek).

Keď budete vyberať a odkladať vrták a ložisko, nezabúdajte, že nechcete aby sa navlhčený vrchný koniec vrtáku a jamka v ložisku dostali do kontaktu so zemou, lebo zachytené nečistoty by znížili efektivitu vášho úsilia, keďže by sa zbytočne zvýšilo trenie na hornom konci vrtáku a my ho predsa chceme dolu.

Dym
Dym je prvý znak toho, že ste na dobrej ceste. Je aj jednoznačným znakom, že ste úspešne vyrobili uhlík. Úzky pásik dymu by sa mal objaviť už po pár ťahoch, postupne by mal hustnúť a po skončení vŕtania by z kôpky popola vo výreze mal stúpať naďalej.
Veľa začiatočníkov skončí tesne pred bránou úspechu. Dym začne stúpať, hustnúť, ale po skončení vŕtania po chvíľke dymenie skončí. V týchto prípadoch je to práve pár posledných mocných ťahov, ktoré sú potrebné na zosilnenie uhlíka.

Uhlík/popol
Materiál, ktorý sa pri vŕtaní uvoľňuje z vrtáku aj dosky a zbiera sa vo výreze, by mal mať ideálne tmavohnedú farbu. Ak je drevo príliš tvrdé, vlhké alebo iným spôsobom nevhodné na vrták, či dosku, alebo je vŕtanie pomalé, alebo nie je vytváraný dostatočný tlak, tak je tento popol svetlohnedý až hnedý. Na základe farby popola už pri predvŕtavaní jamky viete povedať, či je všetko v poriadku.
Uhlík sa vytvorí z tohto nazbieraného materiálu. Vďaka tomu, že tlie, tak má uhlík určitú súdržnosť, ale aj tak je pomerne krehký. Po skončení vŕtania môžete uhlík spokojne nechať dymiť, nikam sa neponáhľajte, ak ste robotu urobili dobre tak uhlík prežije.

Oddelenie uhlíku, prenos do hniezda a rozfúkanie
Uhlík je vlastne nazbieraný popol, ktorý tlie. Preto je pomerne krehký a ľahko sa rozsype. Po skončení vŕtania opatrne vytiahnite vrták z jamky a ľavú nohu dajte dolu z dosky. Ak sa vám v tomto momente podarí prudšie pohnúť s doskou alebo podložkou, rozhádžete si uhlík a môžete začať odznova.
Klepnite po  doštičke a opatrne ju zdvihnite. Stále myslite na to, že nechcete rozbiť uhlík. V tomto momente uhlík tlie a je voľne na podložke. Na nej ho prenesiete do hniezda.
Aj v tomto kroku môžete spôsobiť katastrofu, ak sa uhlík rozsype.
Keď sa vám podarí uhlík preniesť vcelku do stredu hniezda, čiastočným spojením dlaní ho uzavriete do neho. Začnite s jemným fúkaním, uhlík by ste mali vidieť a pozorovať ako silnie. Postupne začnite zosilňovať aj fúkanie a vo chvíli, keď sa zvuk vzduchu prúdiaceho okolo uhlíku zmení na zvuk podobný víchrici, fúkajte do hniezda najmocnejšie, dlhými rovnomernými výdychmi.
Keď vyšľahne plameň, otáčajte hniezdo tak, aby zosilnel a mohli ste ho vložiť do ohniska.

Ako začať?
Na mnohých miestach som mal chuť zdôrazniť, že možnosti nie sú ani zďaleka limitované na veci a odporúčania, ktoré som vymenoval. Bowdrill sa dá úspešne použiť aj vo veľmi ťažkých podmienkach a s nie najvhodnejšími materiálmi. Ale to nie je štartovací bod, ktorý by som odporučil pre začiatočníkov, pre ktorých je primárne tento článok určený.
Ak by som sa mohol vrátiť v čase a pustiť sa prvýkrát do zapálenia ohňa bowdrillom, vyzeralo by to nasledovne.
Prečítal by som si tento článok. Jeden zdroj nikdy nestačí a tak by som ho konfrontoval ešte s ďalšími, je ich dosť v našich aj iných jazykoch, aj keď väčšinou sa pozerajú na vec z iného uhla a ukazujú hlavne ideálne scenáre kde veci vyzerajú jednoducho a bez zádrheľov. Potom by som si pozrel na youtube zopár videí. Dajú sa nájsť aj také, kde sa bowdrill jednoducho nepodarí a tie asi najviac priblížia predstavu o tom, čo sa pri prvých pokusoch stáva. V tomto momente by som už bol teoreticky vybavený a vyrazil by som von. Mal by som pri sebe minimálne pílku, nôž, REP povraz 2 alebo 3 mm, ideálne aj sekerku, neprerastanú slaninu a tabak. Vybral by som si teplý deň, bezvetrie, obdobie kedy už dlhšie nepršalo. Na krytom mieste, s rovnou plochou aspoň 1,5×1,5 m, ktorú by som pozametal, resp. zbavil napadaných vecí by som to celé realizoval.

Keďže je to môj prvý pokus, oheň samotný by som udržiavať nechcel a tak by som pripravil podmienky len na vytvorenie plameňa a uhasenie hniezda (stačí topánka, ale radšej aj nejaká voda alebo zem nech je po ruke). Ide o ideálny scenár a tak by som po ceste našiel padnutý suchý konár z topoľa (hrubý cez 5 cm). Na hniezdo by som po ceste nazbieral suchú jemnú trávu a suché hlavy rákosia, ktoré vložím do srdca hniezda. Trošku batoningu a z konára by som vysekal peknú ohňovú doštičku dlhú 30 cm širokú 5 cm a vysokú 2 cm. Sekerkou a nožom by som z toho istého konára potom vysekal vrták do žiadaného tvaru. Natiahol by som tetivu na luk a nožom dôkladne pripravil jamku v ložiskovom dieli, ktorý by som vytvoril z kúsku dubového konára. Podložku na uhlík by som urobil z plechovky. Následne by som nožom vytvoril priehlbinku v ohňovej doske tam, kde plánujem vŕtať. Veľmi opatrne by som vložil kúsok neprerastanej slaninky do jamky v ložisku a potrel ňou aj horný koniec vrtáku. Dával by som si pozor aby som nezamastil nič iné, ani svoje prsty.

Fajn, nádobíčko je pripravené a tak by som mohol navŕtať jamku do ohňovej dosky. Zakrútil by som vrták do tetivy, zaujal správnu polohu a priložil vrták na miesto, kde chcem predvŕtať jamku. Ložiskom by som pritlačil vrták o dosku, miernym tlakom tak, aby som umožnil otáčanie vrtáku a zároveň zabránil vybehnutiu vrtáku z ložiska či jamky v doske. Začal by som vŕtať. Prvých pár ťahov je len zoznamovacích, mám radosť, že je pohyb ľahký a plynulý. Hneď ako by som sa s pohybom zžil, pomaly by som začal zvyšovať tlak na ložiskový diel. O chvíľu sa vrták začne ponárať do dosky sprevádzaný dymom a jemnými čiernymi pilinkami. Vŕtal by som ešte chvíľku nech mám istotu, že je jamka dostatočne hlboká aby vrták nevyskakoval ani pri rýchlom vŕtaní. Potom by som urobil výrez v tvare V. Dosku by som podložil podložkou, založil by som vrták a začal opäť vŕtať. Po pár sekundách sa začne z jamky dvíhať dym a do výrezu padať popol. Dym začína hustnúť a výrez je už pomaly plný a preto pritlačím a posledných 10-15 ťahov dám naplno. Zastanem a opatrne vyberiem vrták. Z výrezu neprestáva stúpať dym. Najťažšia etapa je úspešne za mnou. Pár sekúnd by som vtedy nechal uhlík naberať na sile a potom by som poklepal na doštičku a oddelil od uhlíku. Opäť by som ho nechal pár sekúnd, nech sa nadýcha. Opatrne by som ho vyklopil do hniezda, takmer úplne uzavrel dlane a tým aj uhlík v hniezde a začal fúkať. Dym by začal hustnúť, uhlík sa rozširovať a bolo by vidieť ako ohnivé jadro rastie a mocnie až zrazu vyšľahnú plamene. Chvíľu by som pootáčal hniezdo aby sa plamene rozrástli. Zahasil by som  hniezdo a s úsmevom si zapálil cigaretku.
Realita môjho prvého bowdrillu bola úplne iná. Odmietol som vážnejšiu teoretickú prípravu, ponúkanú pomoc a tvrdohlavo som niekoľko pokusov solídne podefekoval. Ale to bolo tak 40-60 bowdrillov dozadu.

Kamarát, ktorý sa raz vyskytol s nami v noci pri táboráku zasa bez prípravy a s tým, že sa dopustil polovice možných chýb, urobil uhlík na druhý raz.

Keď sa vyberiete von a rozhodnete sa  založiť oheň trením, pripravte sa aj na neúspech. Môže vám to vyjsť na prvý krát ale aj nemusí. Obzvlášť v zhoršených podmienkach sa mi niekedy ešte stále stáva, že frustrovaný si priznám porážku a vytiahnem firesteel.
Nie je jednoduché mudrovať, čo je pri bowdrille to úplne najlepšie a najsprávnejšie a ani som sa tu o to nepokúšal. Chcel som, aby aj ľudia veci neznalí zistili, že majú možnosť si niečo také vyskúšať, možno v tom nájsť nejakú radosť a ďalší záujem o zálesáctvo. A čím bude „vonku“ viac uvedomelých a disciplinovaných milovníkov prírody, tým bude ťaženie proti infekčnej stupidite, ktorá sa šíri cez televízne obrazovky úspešnejšie.

Táákže, veselé vŕtanie priatelia, veľa uhlíkov prajem a veľa zdravých a šťastných hodín na čerstvom vzduchu.
CHOĎ VON!

Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový článok. ( https://www.facebook.com/opreziti )

Comments

comments