Činenie diviačej kože

P1110979_800x600Od Utona. Dík.

Získal som kožušinu z lanštiačika (1-2 ročný diviak). Predtým už stála dva dni bez nasolenia, len tak v chlade. Keďže som mal čas, bol som netrpezlivý a vonku lialo, pustil som sa do práce doma. Kožu som vysypal z igelitu na zem a s poľutovaním som zistil, že poľovník sa alebo veľmi ponáhľal, alebo bol veľmi neskúsený. Na totálne znečistenej, zle stiahnutej koži bolo po skončení miazdrenia ešte 8 kg tuku, svalov, blán… Rozprestrel som ju na zem a začal oškrabávať nožom. Najprv tupým – šlo to zle, neskôr ostrým, šlo to lepšie, ale zarezával som do kože. Vzhľadom na zmenu vzhľadu a vône mojej pracovne a skutočnosti, že miazdrenie išlo naozaj ťažko, zvlášť keď som to robil na rovnej ploche a nie na oblom pni, som mal prácu zastaviť, kožu nasoliť a zabaliť, počkať na príhodnejšie počasie a prácu dokončiť neskôr. Vo svojej tvrdohlavosti som však v práci pokračoval a očistenie pomerne malej kože mi trvalo 3 hodiny. Upratovanie ďalšie tri. 🙂 Vrstvy svalov a kože som zdieral až kým sa neukázali korene chlpov (hlavne v oblasti kohútiku a vrchnej strany chrbta). P1110978_800x600Kožu som potom namočil do vane s trochou saponátu na odmastenie. Vodu som vymenil niekoľko krát a z kože stále padalo blato a ihličie. Po ďalších 2 hodinách som bol ako tak spokojný, pripravil som si činiacu zmes, tento krát z pol kila kamenca a pol kila kuchynskej soli. Nasledovalo 7 dňové činenie, pri ktorom som kožu raz denne poriadne pootáčal a pomiešal. Nádoba s činiacou zmesou nepáchla ani sa výraznejšie nezakalila. Nasledovalo opätovné opláchnutie a vyčistenie kožušiny, možno sa to tak nerobí , ale použil som klasický sprchový šampón. Po odkvapkaní som kožušinu vyčesal. Napriek tomu, že sa to zdalo byť jednoduché, ihličie nie a nie vyčesať, objavovalo sa stále nové a nové. Nasledovalo ďalšie hodinové upratovanie a dôkladná dezinfekcia – manželka by ma zabila!!! Vnútornú časť som namazal zmesou 3 vaječných žĺtok s tri štvrte litrom vody a nechal ešte deň odležať na balkóne v igelitovom vreci. Po vytiahnutí začala koža pozvoľna schnúť a ja som si uvedomil, že ďalší deň odchádzam na tri dni preč. Nemal som poruke materiál na zhotovenie napínacieho rámu a tak som ju nechal uschnúť len tak ako bola (asi to bola chyba a mal som ju zabaliť do igelitu a dať do chladničky). Stalo sa, čo som čakal. Koža bola po návrate totálne skamenelá. Vlhčil som ju mokrou handrou asi hodinu, kým sa s ňou dalo opäť niečo robiť. Začal som ju zmäkčovať varechou, naťahovať a preťahovať cez hranu na dverách. Postupne mäkla a získavala slabo hnedobielu farbu K tejto práci som sa vracal celý deň, až kým koža neuschla. Druhý deň som dokončil niekoľko málo miest, kde ostala koža tvrdšia. Kožu som ako tradične vyhodil na 3 dni na balkón až do úplného vyschnutia a vyvetrania – vtedy koža stratila aj zbytky pachu. Nakoniec som kožu z mäsovej strany ešte prešmyrgľoval a vyčesal. Momentálne mám peknú kožušinu s kožou prijateľnej kvality a veľké ponaučenie, že kvalitný výsledok a značnú úsporu času zabezpečí precízna príprava, vytvorenie vhodných pracovných podmienok a trpezlivosť. Za týchto podmienok by som si už túto prácu nechcel zopakovať… 🙂

P1110989_800x600 P1110983_800x600 P1110982_800x600 P1110981_800x600

Pripájam aj pár fotiek z posledného činenia jahňacej kožušiny.

P1110696_800x600 P1110701_800x600

 

 

 

 

 

 

Comments

comments

Ďaľšie články