Bez spacáku 2
Jeseň je tradične obdobie, kedy špekulujem čo sa dá a čo nie, koľko vecí naozaj potrebujem, aby som v danom prostredí prespal noc a našiel stravu.
V pokračovaní testov bez spacáku som na okraji močariska, kde z rôznych príčin nepripadá oheň ako zdroj tepla do úvahy. Medzi miestne nepríjemnosti patrí chlad, dážď, vietor a hmyz. Pri stavbe prístrešku skúšam ošetriť čo sa dá. Nechystám sa spať na premáčanej zemi, aj keď rákosia je tu na hrubú izoláciu dosť. Mám so sebou celtu a pomocnú ľahkú hamaku. Ak sa všetko podarí budem strácať teplo len vyžarovaním.. 🙂 Pod hamaku upevňujem rohož z rákosia, ktorú som uplietol asi za 20 minút. Upevňujem ju tesne pod zaťaženú hamaku, aby tam bolo čo najmenej vzduchu. Podobnú rohož vešiam aj na ridge line k celte. Nakoniec viažem celtu (DD tarp 3x3m) dookola ako kokón, aby som vylúčil aj vietor. Vydychovaná voda kondenzuje na vnútornej strane celty, ale neobťažuje ma, lebo steká po stranách popod rohože. Vyhrievam len minimálne množstvo vzduchu a okrem sieťovanej hamaky (na rozdiel od hamak s hustou textíliou sa na spodku hamaky netvorí kondenz) sa ničoho nedotýkam.
Ešte posledné úpravy, vyspádovať proti dažďu a môžem spať. V ruksaku si pre istotu nesiem aj deku a v lekárničke mám alu fóliu, ale zatiaľ ich nepotrebujem… Samozrejme, na tomto mieste, by som sa rovnako pohodlne vyspal aj na zemi, ale je dobré vedieť, že sa dá prispôsobiť aj spanie v hamake…