Had má narodeniny a pozýva nás na sobotnú chatu/guláš/chlastačku.

Stopa medveďa (mláďa)

Keďže tuším ako to dopadne, vyrážam s bráchom už ráno trochu pozálesáčiť a pripraviť si podmienky na noc. Po medvedích stopách sa dostávame do priestoru chaty a nedaľeko čistíme naše budúce táborisko. Pri chate ma prekvapí sušiaca sa dokonalá hlinená piecka na chleba, ktorú návštevníci chaty zostrojili.

Kopeme dakotu (komín je vyvýšený kvôli údeniu a odvádzania dymu z bivaku) a staviame žobrákove, štvrťguľovité prístešky. Ja zatepľujem, brácho nie. Prístrešky sú otvorené, len na noc prekryjem priestor medzi nimi celtou až nad dakotu, nech nám táto aspoň čiastočne vyhrieva vzduch.

Zapaľujeme oheň a brácho sa baví s keramikou. Krájam kura na tenké dlhé plátky a solím ho, pretože sa ho chystám nad komínom dakoty údiť. Proces zaberie 4 – 5 hodín. Trojnožka nad komínom obložená čečinou je pomerne nízka a žiar na údenie veľmi veľký, takže už po hodine začíname obzobávať v dyme uvarené, prisušené a postupne čoraz viac naúdené mäso.

Pečiem chlieb z múky, vody, soli, kypriaceho prášku a slnečnice, tak ako to robíme na kurzoch Armytrainingu.

Mám hliníkový set ešusov a tento sa pečením dosť poškodzuje. Dnešné bochníky budú asi jeho posledné. Jeme kura s čerstvým chrumkavým chlebom. Začínajú prichádzať kamaráti a náš zálesacky pobyt tu niekde končí… 🙂

Uton to zostručnil tak si dovolím prihodiť k obrázkom trochu informácií. Žobrákov prístrešok má konštrukciu z konárov a je zakrytý nepremokavým materiálom (napr. igelitom). Postavili sme si podobné prístrešky, aj keď samozrejme by bolo jednoduchšie len napnúť celtu bez konštrukcie. Uton si medzi konštrukciu a celtu pridal vrstvu konárov a čečiny, aby zadržal viac tepla.

Chlebík bol vynikájúci. Pečivo urobené len v ešuse bolo prekvapivo dobré. Nakoniec sa robili dva bochníky.

Uton vykopal dlhšiu dakotu s komínom, keďže priniesol kuriatko a chcel ho trošku poúdiť. To sa nakoniec viac menej podarilo, ale dym bol ešte teplý keď sa k pásikom kuracinky dostal a tak bolo mäso čiastočne údené a čistočne opečené. Chuťovo skvelé. 🙂 Ja som sa pokúsil nechať presušiť a predvypáliť keramiku, ktorú som vyrobil len deň pred akciou. Na to, že hlina neschla prirodzene, že som ju vypaľoval v dakote a priebežne na ňu zabúdal tak to neskončilo úplne najhoršie.

Hlinená piecka postavená pri chate vyzerala čerstvo ale funkčne. Hlina bola miestna, pod jedným vyvráteným smrekom sme našli bazénik čo ostal po vykopanej hline. Prírodné ministaviteľstvo v krásnej forme.

Som rád, že som sa mohol zúčastniť tejto aj spoločenskej akcie, ktorá bola vďaka Utonovi ochutená zálesáctvom a staroživotom. Večerom sme sa pripojili k oslavám Hadových údajných 22. narodenín, ktoré každoročne oslavuje už veľa, veľa rokov. On si to môže dovoliť. Nenapadajú ma žiaľ správne slová a asi ani nemám právo ho hodnotiť a tak si požičiam slová slávneho amerického herca Colina Farrella – „Kiež by to bola aspoň trochu pravda, že som podobný  Hadovi.“ Podával sa skvelý guľáš, popíjal sa skvelý aj menej skvelý alkohol a ten nás nakoniec aj premohol.

Ďakujem, Utonovi, Hadovi, guľášmajstrom aj ostatným za príjemný záver večera.

Comments

comments