Decembrový tulák – bez spacáku
Decembrový tulák – bez spacáku
Testík, krátkodobého prežitia s nedokonalou výstrojou.
Četujem s kamarátom, ktorého som dlhší čas nevidel a mimochodom sa zmieňujem o svojom pláne na prespatie v lese. Počasie má byť daždivé až sneživé a dá sa očakávať vietor. V Gordonovom hlase cítim iskru záujmu a snažím sa ju rozfúkať. Po chvíľke handrkovania sme dohodnutí a poobede sa stretneme…
Počasie nás úspešne klame len polo oblačnosťou a zapadajúce zimné slnko skrášľuje okraje lesa. Gordon s úsmevom vyťahuje podozrivo malý batôžtek a keďže tuším, že v noci budem mať problém sám so sebou, rozhodnem sa skontrolovať jeho výstroj. V duchu mu závidím výborne vyladenú sadu na urban survival a s istým zadosťučinením mu na dnešnú akciu vyraďujem väčšiu časť výstroje. Už sa neusmieva.
Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk .
Kurzy prežitia so survivor.sk.
Po doladení vecí vyrážame zbierať niečo pod zub, nabrať vodu z overeného zdroja a následne vyberieme miesto pre odpočinok.
Hneď v úvode berieme sladkú repu o ktorú nemala zver záujem, nejaké šípky, listy jahodovníku, hviezdicu, peniažtek roľný, koreň túžobníku a judášove ucho.
Studnička zamrznutá nie je, ale korýtka, kde chceme umyť zeleninu zamrznuté sú. Voda je ľadová, ale po pár desiatkach sekúnd už nechladí, aj keď prsty sú trochu nemotornejšie… Trvám na tom, aby sme si okrem vody na konzumáciu nabrali aj vodu na termofor. Myslím pritom, samozrejme, hlavne na seba.
Vchádzame do lesa a hľadáme rovné, ale hlavne bezpečné miesto na nocľah. Táto hora sa nám však nepáči, pretože sú všade povyvracané stromy. Pokračujeme teda hlbšie do lesa, na miesto, kde nie je les taký starý a nevidno žiadne popadané kmene.
Naše tradičné prístrešky vybavujeme ešte ALU fóliou z lekárničky. Táto je umiestnená na stene oproti vchodu a bude aspoň čiastočne odrážať teplo späť do prístrešku. Predný vchod je zakrytý priesvitným tenkým igelitom. Cezeň zase bude prechádzať teplo z ohňa dnu.
Ohnisko tradične zapúšťame kúsok do zeme, ale tentokrát budujeme aj komín a to tesne nad pracovným priestorom ohniska. Dôvod je jednoduchý, zachytiť alebo usmerniť prípadné iskry, aby nepoškodili igelit alebo celty.
Začíname variť. Na večeru výborná cibuľačka s hubami a na raňajky pečená repa s topinamburmi so zeleninovou plnkou a čajom. Večera sa nám podarila, oceňuje ju aj môj, na jedlo trochu náročný, spoločník.
Chvíľu ešte kecáme, ja si hrejem termofor a chystáme sa spať. Gordon lezie do spacáku a za chvíľu počuť, že už spí. Teplomer vonku ukazuje 2 – 5 stupňov, ale ten v prístrešku ukazuje 16 stupňov. Som rozopnutý a začínam driemať. Som Plne oblečený, na bruchu mám termofor, topánky obuté ale rozviazané, opasok povolený.
Budím sa na chlad okolo polnoci. Oheň už nehorí a v prístrešku je zima. Kopec kondenzu na ALU fólii mi dáva vyžrať príjemné zaspávanie. Prikrývam sa dekou, naťahujem si pracovné rukavice a dávam ešte kapucňu. Obuté nohy, čiastočne zabalené do deky vkladám do ruksaku. Zmestia sa mi tam skoro celé. Karimatku mám dvojmo zloženú pod telom od zadku k hlave a týmto pádom sa mi zeme nedotýkajú ani nohy.
Zaspávam, ale po dvoch hodinách sa opäť budím na chlad. Trochu šomrem, že som si nevzal termoprádlo. Vrstva navyše by sa hodila. Treba mi strašne čúrať, ale z prístrešku ma do lejaku nik nedostane. Vylievam teda jednu fľašu s pitnou vodou, a idem na to. Žiaľ v rozospatosti si neuvedomujem, že je to fľaša s úzkym hrdlom a tú treba pred akciou trochu stlačiť, inak sa… olejete.
Opäť zaspávam a budím sa až za svitania na Gordonove – dobré ráno… Stále prší. Chvíľu je mi chladno, ale pri príprave ohňa sa trochu zahrejem. Som ospalý a tak robím kávu a potichu dúfam, že G. nebude chcieť radšej čaj. Nechce. Dokonca raňajkujeme surovú repu a topinambury. Nechce sa nám do dažďa.
