Jedlo v prírode a filtrácia vody
Získanie vody z blatistej stružky. Filtrácia vody. Záslesáctvo a jedlo v prírode.
Je sobota poobede a doma je celkom nuda. Vyrážam do lesa za bráchom. Nachádzam ho v pohodovej, aj keď mierne hlučnejšej spoločnosti.
Odchádzam teda kúsok ďalej, nech je viac počuť zvuky lesa a relax je dokonalejší. Skúmam miestne zdroje. Tradičná flóra typická pre okraj lesa a pasienky. Žiadna voda… teda na prvý pohľad. Prichádzam k bahnisku, ktoré pokračuje blatistou a málo výdatnou strúžkou. Hĺbim preto v rigole jamu, aby som vytvoril priestor pre naberanie vody. do bahna pichám kúsky kôry a vytváram jednoduchú kaskádu, ktorú vystielam ako predfiltráciu machom. Kým sa kal odplaví a voda bude čírejšia zbieram si rastliny na placky a na čaj.
Po treťom pomerne čerstvom medveďom výkale, na ktorý narážam, si začínam pospevovať. 🙂 Vraciam sa k bahnisku, kde mi už vyteká len slabo zakalená voda. Zberám ju do pohára a prelievam do prázdnej PET fľaše cez improvizovaný lievik, spravený zlepením dvoch prevŕtaných vrchnákov a kúsku inej PET fľaše. Na mieste, ktoré som si vybral ako nocľažisko, vodu filtrujem.
Mám čas a tak skúšam rôzne filtre, papierová vreckovka – účinné, ale namáhavé, rozbité cigaretové filtre – riedke, a voda obsahuje vlákna, tampón z lekárničky (vata + obväz) – vizuálne výrazný rozdiel. Takto skoro bezbolestne odstraňujem kalové čiastočky a možno väčšie patogény. Ostatné spoľahlivo uvarím. Varím vodu 10 minút, medzitým nakrájam rastliny a pridávam ich do vody. Varím ďalších 10 minút, zlievam vodu, dopĺňam novú a varím 15 minút až do rozvarenia rastlín. Hmotu nakoniec ešte sekám nožom skoro na pastu. Pridávam 10-15 percent múky a pečiem placky. Keďže som naozaj spokojný vraciam sa k bráchovi a ponúkam. Neskoro som si uvedomil, že mám sám málo.. 🙂 S radosťou som sa teda nechal od chalanov ponúknuť guľášom, ktorý tiež nebol zlý.
Vraciam sa späť do svojho táboriska. Zasýtený som si opäť uvedomil, že na najedenie by som potreboval nie 3, ale 10 placiek. Nevadí nabudúce. Ležím v prístrešku a sledujem vrcholky plameňov, ktoré presahujú cez okraj jamy. Rozhodol som sa pre pseudo dakotu, pretože som plánoval vypáliť si aj novú lyžicu, ale úprimne… nakoniec sa mi nechcelo. Les mi pripadal priateľský a ukľudňujúci. Znova som si spomenul na medvede a ľahol som si spať. V duchu som ešte zablúdil k zážitku, kedy sme sa pri rannom močení navzájom cez potok okukovali s neúplnou medveďou rodinkou ale situácia bola taká absurdná, že tomu neverili asi ani tie medvede… 🙂
Budím sa asi o tretej na chlad. Zapínam teda spacák a snažím sa nevnímať mäkké našľapovanie niekde naľavo odo mňa. Hlava ma trochu zradila a preto rozkladám v jame malý bezpečný ohník. V momente zaspávam. Spím pomerne dlho. Ráno ma prišiel skontrolovať brácho a tak ho ponúkam celkom podareným čajom. Ešte káva a les ostáva za mnou…
Činnosti, ktoré v lese vykonávam, sú vždy veľmi podobné, ale napriek tomu ma posúvajú ďalej. Po čase zisťujem, že nevidím trávu, ale potravu, nad prístreškom zbytočne nemeditujem a spravidla si viem zohnať vodu aspoň na varenie. Moje výpravičky nie sú žiadne expedície a vnímam zázemie vo forme rýchleho návratu do civilizácie alebo k ošetreniu, ale vytváram si stereotypy, ktoré mi umožňujú v prírode relaxovať a zbytočne sa nestresovať.
