Varenie v zime bez vody a ešusu
Varenie v zime bez vody a ešusu
Výroba improvizovanej nádoby na varenie z padnutého smreku. Ochutnávka lyka a varenie zo snehu na drievkači WOLF.
Predpokladám výraznú nevôľu neskúsenej a len okrajovo informovanej verejnosti pri sledovaní odlupovania kôry zo stromu. Preto pre všetkých, ktorím sa nelenilo a dostali sa až po tento text… Strom to má za sebou, je nebezpečný a v najbližších dňoch pôjde na pílu… Verte, že presne viem koľko starostlivosti potrebuje stromček, kým dosiahne bezpečnú výšku a preto mám k živým hospodárskym stromom rešpekt.
Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk .
Kurzy prežitia so survivor.sk.
Usilovne sneží a ja vyrážam do prírody užiť si to. Mám so sebou len málo vecí, ale nechystám sa v lese nocovať. Čaj v termoske pomaly dochádza, ale ku studnička je to len pár kilometrov. Horšie je, že sa ozval hlad. Nemám ešus a použiteľný odpad je uprataný pod snehom. Rozmýšľam ako si čo najjednoduchšie uvariť polievku s rezancami. Prechádzam kalamitným územím a keď vidím čerstvo vyvalený smrek, je rozhodnuté. Urobím si hrniec z kôry.
Okamžite po tomto rozhodnutí ľutujem, že som si nenechal aspoň trochu čaju, pretože budem variť zo snehu a potrebujem trochu tekutiny, v ktorej sa bude topiť sneh nad varičom, aby mi ochladzovala nádobu a táto mi neprehorela.
Vyberám si na strome miesto bez konárov a režem kôru až po drevo v tvare obdĺžnika. Z neho a koreňov smreku nakoniec poskladám nádobu. Zo začiatku sa snažím na oddelenie kôry od dreva používať plochý špicatý konár, ale je to neohrabané. Preto pokračujem metódou, ako keď sa sťahuje z kože zviera. Prstami jednej ruky podvihujem kôru a nožom ju popri dreve odrezávam. Ide to dobre a rýchlo.
Korene v smrekovom lese nie sú problém. Proste pichám prsty do hrabanky, chvíľu v nej hľadám a vyťahujem korene potrebnej veľkosti. Korene následne zbavím pokožky, čím zmenším ich priemer a zvýšim ich ohybnosť.
Pripravený obdĺžnik z kôry formujem prstami do tvaru lodičky a v mieste ohybov narezávam vonkajšiu tvrdú kôru. Lyková časť sa nesmie poškodiť, inak mi bude voda z nádoby vytekať.
Nakoniec koreňmi viažem kôru do požadovaného tvaru.
Zbieram sneh a formujem ho do tvrdých gulí. Ukladám ich do prázdnej termosky a nesiem na miesto odpočinku.
Aj keď sa neobávam v tomto počasí rozložiť malý ohník v lese na zemi, vyťahujem a rozkladám drievkač WOLF. Napriek trochu skrehnutým prstom ho mám postavený veľmi rýchlo a oheň bude aspoň odizolovaný od mokrej zeme. Takisto mokré drevo opreté o jeho steny vyschne skôr a bude menej dymiť. Okolo drievkača staviam odrazovú stenu zo sklenej vlákniny.
Kresám iskru do premočenej brezy, ale obávam sa, že to nebude až také rýchle, pretože z nej dosť tečie. Mám však neuveriteľné šťastie a o chvíľu mám slušný ohník, ktorý ma pustí blízko k sebe a krásne hreje.
Rozbíjam gule a rozmiestňujem ich na čo najväčšiu plochu v provizórnej nádobe. Už sedím a relaxujem. V duchu prosím, aby som nemusel ísť odrezať ešte pokrievku, nech neprídem o veľa, ťažko získanej vody.
Vidím na konštrukcii určité riziká, obzvlášť ak budem chcieť pripraviť aj čaj do termosky a preto pomáham korienkom udržať tvar nádoby dvoma vystužujúcimi kolíkmi. Nádoba po chvíľke na ohni schne a dobre drží tvar už aj s prepáleným korienkom.
Voda sa varí dlhšie ako som ochotný čakať. Uvedomujem si, že čím menší bude oheň, tým viac vody stratím. Preto prikladám čo to len dá a pri prvých bublinkách zalievam polievku.
Prikrývam veko od termosky, nádobou, nech tam polievka dôjde a rezance v nej zmäknú. Nechcem zaliať polievku priamo v termoske, pretože si nechcem pokaziť chuť čerstvej vody zo studničky.
Kvalita polievky zodpovedá cene, ale aspoň mám v bruchu niečo teplé. Relaxujem.
Oheň dohára a vietor silnie, je čas zlikvidovať táborisko a pohnúť sa ďalej.
