Jedlo v prírode – láskavec. Charcloth a žihľava na povrazy

Tentoraz sme si dali opečenú rolku z láskavca. Posedel som pri ohni s Utonom a uhlíkom vypálil priehlbinu na budúcu lyžičku. Kresadlom a pazúrikom sme otestovali kvalitu novej dávky zuhoľnatenej látky a pripravili vrkoč žihľavových vlákien, z ktorých Uton asi niekedy zvrtne povrázok. V lese vládla obvyklá pohoda a cestou domov sme zmokli ako sa patrí…

P1140614

Ako chutí láskavec? Táto otázka ma vyhnala do zamračeného sychravého dňa. Zavolal som aj brácha, či nejde skúsiť nejaký projekt zameraný na staroživot a napodiv súhlasil s tým, že príde neskôr. Aj napriek tomu, že primárne chcem získať gastronomickú skúsenosť s listami, a pokiaľ to pôjde aj semenami láskavca ohnutého, plánujem si aj ďalšie činnosti. Dochádza mi charcloth a potrebujem aj novú žihľavovú priadzu na povrazy.

Porast láskavca sa mi zdá dosť bujný a tak nevylučujem zvýšenú prítomnosť dusičnanov v rastline, vývar teda len ochutnám. Trhám čo najmladšie a neporušené listy a z pichľavých kvetov vysýpam drobné, maku podobné čierne semená. Zatiaľ to nejde ľahko a tak to skúsim inokedy. Chutnám surový list, nie je to zlé… Rozhodne lepšie ako horké listy merlíku rastúceho v tej istej lokalite.

laskavec

Čím som bližšie k plánovanému táborisku, tým začínam byť viac a viac hladný. Beriem preto nejaké vrcholky žihľavy, krajšie listy pichliača zelinového, pár lístkov skorocelu, rebríčku a pomerne starej kozonohy, ale nie toľko aby potlačili chuť láskavca o ktorú mi ide.

Táborisko je značne znečistené a zrejme preto dlhšie opustené. Rýchlo zbieram odpadky, čistím ohnisko a zbieram drevo. Počasie dáva tušiť, že o chvíľu bude pršať a tak prekrývam ohnisko celtou. Stihol som to a riedky dážď vnímam len ako príjemnú kulisu k práci.

Oheň zakladám iskrou z pílového listu o kremeň do zvyšku charclothu a rozfúkavam v papierovej vreckovke. Trochu borovicového a bazového dreva a môžem variť. Oheň spočiatku dosť dymí, ale ako sa drevo presúša, dym mizne.

Trhám listy do ešusu s pol litrom vody, zbavujem ich stopiek a stredových žíl, ktoré by som rozváral najdlhšie. 10 minút varím, chutnám odvar… horký…. Zlievam vodu a v novej varím ďalších 20 minút.

Medzitým režem látku na menšie časti a vkladám ich do plechovky s malou dierkou vo vrchnáku. Vkladám ju do ohňa, čakám kým prebehne pyrolýza (najprv sa z dierky odparí voda v podobe bielej pary, potom sa začnú uvoľňovať uhľovodíky a tie sa nad plechovkou hneď chytajú a jasne horia, keď oheň dohorí proces je skončený) a látka pekne zuhoľnatie. Testujem kvalitu a som spokojný.

Prichádza brácho s konárom z topoľa a chystá sa urobiť si lyžičku pomocou vypaľovania uhlíkom. Chvíľu pozerám ako sa mu darí, ale potom opäť pokračujem v príprave posúchov.

Jem niekoľko lyžíc zelenej hmoty, ktorá je viac menej bez chuti, len tak kvôli tréningu a konštatujem, že horkosti som pokrm zbavil.

P1140609

Hmotu, ktorú budem nazývať pyré 🙂 trochu solím a rozrábam trochu cesta z hladkej múky, do ktorého následne kôpky, podobajúce sa tvarom trusu šeliem, čistiacich si zažívací trakt, balím.

Ešte chvíľu a plnené posúchy sú upečené. Jeden kus dávam na posúdenie bráchovi a keď ho bez problémov zje, dokonca pochváli, jem ten druhý ja. Hm.. cesto nie je celkom prepečené, ale tak, dá sa…

P1140656(1)

Kým brácho dokončuje vypaľovanie lyžičky, zbavujem žihľavu listov, rozbíjam ich stonky a sťahujem z drevnatej časti pokožku. Túto nabudúce povarím s lúhom, prečistím, prešečem a získam výbornú pevnú priadzu na povrazy.

P1140697

Asi sme mali predsa len skončiť skôr, lebo dážď, ktorý sa zrazu spustil ma svojou intenzitou dosť prekvapil, no nič… cesta domov bola dooosť mokrá…

P1140627
P1140632
P1140650
P1140651
P1140621
P1140626
P1140688(1)
P1140696

Comments

comments

Ďaľšie články