Spánok v mraze
Spánok v mraze. Vybehli sme na noc prespať do lesa a precvičiť si rutiny pri príprave prístrešku a táboriska v tme a silných mrazoch. Vyššia škola zálesáctva…
SHMÚ sľubuje ďalšiu mrazivú noc. Ťahám vonku priateľov a teším sa z toho, že sa pridávajú. Samozrejme ide aj brácho, ktorému som sľúbil napriek teplote okolo -18C komfort.
Už v meste teplomer ukazuje -15C a je mi jasné, že zima môže byť paralyzujúca a pokiaľ ho nezamestnám stuhne a zmizne. Zverujem mu drevo na oheň. Šľape ako hodinky a ja sa púšťam do prístrešku. Čakáme, že nás pár ľudí ešte príde pozrieť a tak staviam uzatvárateľný prístrešok pre 4 osoby z celty od DD hammock s rozmermi 4x4metre. Opäť volím vyššiu variantu, aby sa v ňom dalo hýbať a pohodlne si aj sadnúť. Prístrešok staviam pri ohnisku, nech môžme variť priamo z neho 🙂 . Keďže je dlhodobo mráz, zem je zmrznutá na viac ako 5 cm a zapichnúť drevenú tyčku do nej je nemožné. Ani zatlčenie pomerne ostrých duralových kolíkov nie je sranda. Rozhodol som sa nenasadiť si rukavice a skúšam viazať uzly stuhnutými prstami. Kolíky mi primŕzajú k pokožke.
Drevo a prístrešok sú pripravené. Beriem etiketu z tvrdého lakovaného kartónu a skúšam šťastie s firesteelom. Po narezaní a nariasení kartónu to ide bez problémov, akurát dlhšie čakám, kým sa rozhodne etiketa rozhorieť. O chvíľu sa hrejeme pri ohni a počúvame zvuky lesa. A nielen tie… Jedno jediné neopatrné našľapnutie a máme podozrenie, že kamaráti na ktorých čakáme, na nás niečo chystajú. Viem, že musíme byť trpezliví lebo po zvuku, ktorý nechtiac spôsobili si dajú pauzu a ani sa nepohnú. Tak aj bolo. 4ka prišiel až po nejakej chvíli, ale sám. Radi ho vidíme a prehovárame, aby počkal na jedlo. Menu ho nenadchlo a tak odchádza.
Tradične, bez roboty dávam variť do termosky zemiaky, ktoré som predtým nakrájal, aby sa lepšie urobili. Je pomerne silný mráz a rátam pri činnosti s určitými stratami tepla, takže to nechcem zanedbať. Nechce sa nám túlať po okolí a hľadať šípky na čaj a tak robím „kávový nápoj“ z pripraženej múky. Názory na kvalitu nápoja sú rozličné, skôr negatívne…. ale ja som spokojný 🙂 A keďže som ho spravil liter, pol litra ma ešte hreje v spacáku.
Je niečo pred polnocou, prituhuje a odrazu prichádza Had so Zuzanou. Veľký rešpekt, že sa uprostred noci, v -18C, vyberú z tepla domova do lesa, aby tam prespali. Dlho nekecáme, vypijeme trochu hruškovice, čo priniesli a ideme spať. Prístrešok je tak akurát, aby sme sa netlačili.
Ráno už buntošia, že chcú kávu. Otváram oči a celta zdnuka vyzerá ako v iglú – poriadne zasrienená. Nezdá sa, že by bolo teplejšie a tak vyliezam zo spacáku až pod hrozbou násilia. Rýchla káva. Pobaliť, upratať tábor a ponáhľame sa do mesta, lebo Had kupuje skrinku… 😀
Brácho – Uton mi zavolal, že ide byť tuhá noc a bolo by treba ísť zasa trošku otestovať moju výstroj a limity. Predstavil som si romantickú noc v lese, oheň, chlapskú srandu, omeletu, Rusalky…
„Jasné brácho, no problemo“
Cez Skype mi poslal ešte zopár pripomienok ohľadne výstroja. Považoval som to za absolútne zbytočné, ale čo už. Ako sa ukázalo, bolo to zbytočné, nakoľko som si pár vecí, ktoré mi prizvukoval nakoniec aj tak prirodzene zabudol.
Utona som vyzdvihol o 18:00 a väčšiu časť cesty k táborisku sme prešli autom. Displej oznamoval vonkajšiu teplotu – 15 C. Keď som vyberal batoh z auta, všimol som si dcérkin ružový spacáčik. Vzal som ho, aby som si ho mohol dať pod hlavu a pokaziť Utonovi pár fotiek. 😀 Posledný kilometer sme šli pešo a vďaka blížiacemu sa splnu a snehu nebolo treba zapínať čelovky. Bol som dobre oblečený a hýbali sme sa, takže zima ešte nemala šancu začať nahlodávať moje ja.
Prišli sme na táborisko a prvé úlohy rozdelil Uton rozumne. Mňa nechal nazbierať a spracovať drevo (tu si zamakali sekera a pílka od FISKARS) na oheň a on postavil prístrešok pre štyroch. Na zem položil celtu DD 3×3 m a pomocou pár lieskových palíc, úchtných očiek na celte DD 4×4 ma povrazu vztýčil parádne šapitó. Konštrukcia nebola najjednoduchšia a pri teplote pod -15 C to bol výkon. Ja by som to určite nedal…
Uton oheň zapálil peknou improvizáciou, keď škrtal iskry firesteelu do úplne nevhodného tvrdého papiera s nejakým povlakom. Zjemnil ho a narezal Opinelom, podobne ako to robievame s brezovou kôrou. Oheň sa rozhorel a zvyšok úloh Uton rozdelil rovným dielom. On všetko a ja nič. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako štedrá ponuka z jeho strany, ale na druhý už nie. Byť vonku, v silnom mraze a chystať sa tam aj prespať má svoje úskalia. Aby vás zima nedostala, musíte mať nielen správnu výstroj, ale nesmiete ani zastať.
A ja som tým pádom zastať mohol a moje lenivé ja príležitosť hneď chytilo za gule. Postával som, rozjímal, Vy jste se zase kochal, že jo pane doktore? Mesiac bil ako reflektor, stromy vrhali ostré tiene a les bol absolútne tichý a nádherný. Pozeral som medzi stromy a cítil tú pohodu, ktorú by mal človek v lese cítiť.
Okolo 20:00 nás prišiel pozrieť Štvorka. Vymenili sme si novinky zo života (a že ich je) a keďže sa mu nechcelo čakať na večeru, rozlúčil sa a zmizol medzi stromami. Chlad ma začal dostávať a tak som sem-tam napílil a nasekal nejaké drevo do zásoby. To ma vždy zahrialo a vrátilo do pohody. Čakali sme ešte na Hada a Zuzku, ale mňa to už ťahalo do spacáku a tak som uľahol. To už som bol celkom slušne premrznutý. Pred ľahnutím som párkrát zbehol a vybehol malý svah pri táborisku a trošku si zaskákal. Obkrútil som sa do spacáku tentokrát aj dekou. Za chvíľu som bol v pohode, teplo z môjho tela rýchlo vyhrialo vnútro spacáku. Vajká začali po hodinách v utajení klesať – if u know what I mean…
Budem sa opakovať, ale spacák Defence 4 Carinthia je skvelý. Aj keď má komfort uvedený do -15 C, aj pri nižších teplotách sa v ňom vyspím v teple a pohode a ten môj konkrétne už má nejaký ten piatok a prespatie za sebou.
Už som zaspával, keď dorazili Had a Zuzka. S Utonom viedli veselý rozhovor na banálne témy a cuckali hruškovicu. Noc bola v pohode, závan chladu ma zobudil zo dva razy a len som mierne zmenil polohu v spacáku a spal ďalej. Ráno sme spravili kávu, zjedli teplé zemiaky z termosky, rýchlo pobalili a upratali tábor a frnkli domov.
Bola to dobrá akcia, precvičenie rutín v tme a v nízkych teplotách a v dobrej spoločnosti. Škoda, že sa Had ráno tak ponáhľal montovať zrkadlo, ale veď ho poznáte… 😀
