Tréning s priateľmi 2 – Les
Teším sa na stretnutie s partiou. Je piatok večer a priatelia sa začínajú schádzať. Malo by nás byť 9.
Had sa ujíma skupinky, ktorá má nabehané, ale odbivakované už menej. Prichádzajú kamaráti z CATu, čo oceňujem, pretože merali dlhú cestu z iného kúta Slovenska kvôli pár hodinám s nami. Výdatne prší a vietor už sťažuje pohyb. Obchádzame cesty a ponáhľame sa, aby sme sa stretli s Hadom, ktorý už iste stavia bivak pre skupinu. Cestou vykopávame topinambury do polievky a bereme podložky z rákosia pre priateľov, čo budú spať na zemi.
Po krátkom zvítaní, odchádzame kúsok od skupiny, ktorá je na môj kus príliš vo vetre a na okraji lesa. Veľmi fúka a ja čakám, kedy niektorú borovicu zlomí. Zvažujeme, že prespíme inde. Akokoľvek, je to tréning, takže staviame a zatepľujeme hamaky, topíme sneh a varíme čaj a polievky, čo najskromnejšie a najšetrnejšie na palivo. Individuálne.
Z druhého tábora nás prichádzajú chlapci demoralizovať klobásou a sú úspešní. 🙂 Had ponúka klenot zo svojej staromládeneckej kuchyne, ktorý zdvorilo odmietam. Každý z chalanov rozkladá v daždi a vetre oheň kresaním. Naša skupina – každý jeden – musí získať aspoň 3 litre vody. 1,5l do termoforu a zbytok na varenie. Vodu určenú na konzumáciu je treba patrične ošetriť. Je pred polnocou a mám pocit, že borovice silný vietor nezvládnu. Chystáme sa preto priestor opustiť. V tom momente je skoro bezvetrie a tak ostávame.
V noci sa nápory vetra ešte 2x zopakovali, ale už nemali takú silu. Stále prší. Sme premočení, ale malé ohníky a dostatok činnosti nás zahrievajú. Zarezávam si nechtiac do prsta, ošetrujem ho a pokračujem v činnostiach prevažne ľavou rukou (video tu). Pekná skúsenosť. Minimálne o polovicu ma to spomaľuje. Polievky sa varia v termoskách, chvíľu ešte kvákame a ideme spať každý do svojho.
Ráno len popŕcha. Nikto sa nesťažuje. Robím kávu, jeme polievky z večera a začíname sa baliť. Moc sa nám nechce, bolo by ešte čo vyskúšať, ale čas nepustí.
