Keďže od môjho posledného článku o spracovaní kože plnom teórie sa nám podarilo nejaké kože spracovať, rozhodol som sa že svoje vedomosti rozšírim o kvalitnejší prieskum na nete. Momentálne sme získali niekoľko jahňacích koží a tak prišiel čas na serióznejšiu prípravu. Po spracovaní jahňacích koží bude nasledovať článok, ktorý zhrnie naše fotky a praktické skúsenosti (kože sú v tejto chvíli omiazdrené, vypraté a činia sa). Aj keď už máme dosť vlastných fotografií jednotlivých fáz spracovania, v tomto článku budú použité fotky z netu a naše pôvodné pošetrím do článku z našej praxe. Osobitný článok urobíme ešte o činení rybacej kože, keďže tento článok sa príliš rozrástol.
V tomto a nasledujúcom článku na túto tému sa pokúsime odpovedať na otázku, či je možné pričuchnúť k spracovaniu kože doma, v mestských podmienkach, ak áno tak ako na to a tiež podať komplexnejší súhrn možností a ciest ako k spracovaniu kože pristúpiť.
Spracovanie kože je fyzikálno-mechanický proces, pri ktorom sa surová koža mení na useň alebo kožušinu. Useň/kožušina musí byť mäkká, pružná, odolná vode, ohybná a na suchu nesmie tvrdnúť. Nasleduje zoznam jednotlivých krokov procesu spracovania. Pri rôznych postupoch sa používajú rôzne kroky a v rôznom poradí.

Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk .
Kurzy prežitia so survivor.sk.

Získanie kože
Predpokladám, že pre ľudí žijúcich na dedine nie je jej získanie problém. Avšak pre človeka z mesta, ktorý chce pričuchnúť k procesu spracovania kože, to môže byť problém.
V prípade, že sa vydáte cestou experimentu v domácich podmienkach, ideálne bude začať s kožou z menšieho zvieratka. V našom prípade to bol králik. Niektoré kože priniesol Uton z kurzov, pár králikov sme kúpili od známych z dediny. Dvoch mi ponúkol barman, ktorý počul ako hovorím Ing. Petrovi že zháňam králika. Kamarátove deti už nemali záujem o prestarnutých králikov z Chovproduktu, tak ich zobral „na farmu kde sa pridali k ružovým poníkom a dúhovým mačiatkam“. Nejdem zbytočne komentovať. Verím, že bez ohľadu na to v ktorom meste žijete a začnete trošku pátrať, nájdete vo svojom okolí niekoho kto vás k nejakému králikovi alebo inému menšiemu cicavcovi a jeho kožuchu dovedie.
Ak je králik živý, budete to musieť zmeniť. Keďže chcete aby bol výsledný produkt čo najviac „vašim“, stiahnite králika z kože sami. Nie je to až také komplikované, zvládol som to prvýkrát len na základe step by step videa a s Utonovými občasnými usmerneniami. Najbližšie skúsim nezabudnúť to pofotiť a spísať.
Činiť sa dajú aj kože z rýb, napríklad z väčších kaprov.
Takže máte svoju kožu a ste pripravení ju spracovať.

Nasolená koža

Uskladnenie
V prípade, že sa do spracovávania kože nemôžete alebo nechcete pustiť hneď, musíte ju zakonzervovať a uskladniť. Koža sa konzervuje solením, sušením, zmrazením alebo tzv. piklovaním.
Sušenie – je asi najlacnejšia a hlavne low tech metóda. Sušením znížite obsah vody v koži na 10-15%. Jednoducho rozprestrite kože na plocho, vnútornou stranou navrch a nechajte ich na suchom slnečnom mieste vyschnúť (niekde sa uvádza, že priame slnko kožiam uškodí kvôli reakcii zbytkového tuku). Pri tejto technike musia byť kože najprv dôkladne zbavené zvyškov mäsa a tuku. Uvádza sa, že je to vcelku vhodný spôsob na konzerváciu kožušín z malých zvierat a na také to naše „hobby“ spracovanie kože.
Aj pri konzervácii sušením sa niekde odporúča kože najprv nasoliť ( tzv. suchosolenie ).
Zmrazenie – najlepší a najistejší spôsob konzervácie. Je ale aj najdrahší vzhľadom na spotrebu energie. Všetko čo treba, je zabaliť kože do pár vrstiev igelitiek a dať do mrazáka. Nie je potrebné ani hrubé odstránenie zbytkov mäsa a tuku. Pleseň, baktérie, škodcovia a ani pokazenie zbytkov tuku pri tomto spôsobe uskladnenia nehrozia a ani dlhé zmrazenie výraznejšie neovplyvňuje kvalitu kože.
Solenie – je spôsob konzervácie, kedy kožu zasypete štedrou dávkou soli. Tá vytiahne z kože vlhkosť a zakonzervuje ju. Pri tomto spôsobe je dosť veľa odpadu, znečistenej soli a odkvapkávajucej tekutiny, ktorá je slaná, krvavá a poškodzujúca zeleň aj kov.
Nasoliť treba celý povrch kože, záležať si treba dať hlavne na okrajoch. Pred solením samotným je dobré odstrániť väčšie kúsky mäasa a tuku ak sa na koži ešte nachádzajú. Po nasolení môžete kože uchovávať zložené „mäso na mäso“ a zabalené do roliek. Odporúča sa použiť soľ o váhe cca 30% váhy čerstvej kože. Kože sa považujú za nasolené za týždeň a potom by sa mali uskladňovať v pri teplote 4-5°C. Pri teplote 18°C sa kože kazia už po pár mesiacoch.
Piklovanie je proces namáčania koží do roztoku NaCl a kys. sírovej (mravčej, octu), takto konzervované kože sa skladujú vo vetrateľných a chladných miestnostiach. Výraz piklovanie sa používa v niektorých zdrojoch ako názov kroku medzi prvým praním a samotným činením. Je to namáčanie kože v náleve s pridanou kyselinou a soľou aby bola koža chemicky lepšie pripravená na činenie. V niektorých prípadoch sa spomína, že pokiaľ sú kože určené na dekoračné účely, piklovanie nahrádza aj činenie a je jedinou chemickou úpravou potrebnou na finálny produkt.

Námok
Pri každej činnosti, pri ktorej upravujeme kožu, musí byť táto mokrá. V prípade, že pracujete s čerstvou kožou tak námok nie je potrebný. Námok je namočenie kože do vody na 12 hodín až niekoľko dní, záleží na hrúbke kože. Správne namočená koža je mäkká, voľne ohybná a bez tuhých miest. Ak namáčate kožu aj so srsťou, tak vodu dvakrát denne vymieňajte a dávajte pozor aby nezačala hniť. Viacej zdrojov uvádza, že je dobré pridať do vody soľ, aby sa zabránilo hnilobným procesom.
„Kožu najskôr vkladáme do vodného kúpeľa. Takto odstránime krv, nečistoty, väčšinu prirodzených lipidových látok a zvýšime obsah vody v škárovej časti kože (remeni). Námok slúži taktiež na vypranie nevláknitých bielkovín, a tým i na očistenie kolagénovej štruktúry. Aby sme zabránili množeniu rôznych druhov baktérií, je vhodné do námoku pridať konzervačný prostriedok. Postačí kuchynská soľ. Teplota námoku by mala byť približne 15 až 30 stupňov Celzia. Dôležité je takisto zabezpečiť rovnomernosť namočenia každej časti kože. Preto používame primerane veľkú nádobu. Pomer hmotnosti kože k hmotnosti vody by mal byť približne 1 : 10. Čas namočenia závisí od druhu kože, jej stavu po prvotnej konzervácii, teploty vody, teploty prostredia a podobne. Väčšinou postačuje 12 hodín.“

Odstránenie chlpov
Odstránenie chlpov sa vykonáva vtedy, ak chceme aby výsledkom bola useň a nie kožušina. To znamená, že produkt bude z oboch strán hladký a bez chlpov. Ak by ste sa pokúsili odstrániť chlpy bez predchádzajúcej úpravy, šlo by to pomerne zle, ale vraj by to šlo.
Preto sa kože najprv lúhujú. Najčastejšie sa v domácich podmienkach lúhujú v hasenom vápne. Lúhovanie trvá týždeň až dva a je dobré nálev párkrát do dňa premiešať. Po vylúhovaní sa koža opäť položí na koníka a predmetom s ostrou hranou alebo rezným predmetom s tupým ostrím dlhými ťahmi srsť odstránime.
Na uľahčenie procesu odstraňovania chlpov môžete použiť aj močenie kože v mydlovom roztoku. Namočte kože do mydlového roztoku a pravidelne kontrolujte, či nezačali hniť, resp. či sa už srsť neoodeľuje od koźe bez námahy.
Primitívnejším a menej efektívnejším spôsobom je namočenie kože do jazierka alebo potoka. Podľa teploty okolia to trvá týždne až mesiace a treba pravidelne kontrolovať či nezačali kože hniť.
Ďaľším spôsobom, ktorý sa dá použíť v primitívnych podmienkach je lúhovanie v lúhu z popola po ohni z tvrdého dreva. Tento spôsob mi pripadá najprírodnejší a najdostupnejší.
Kože môžete ošetriť aj močom. Keď kože močom nasiaknu mali by byť zakopané do zeme na pár dní, srsť by mala ísť potom dolu tiež veľmi ľahko.

Miazdrenie
Miazdrenie je krok, kedy sa z kože odstránia zvyšky mäsa, podkožného tuku a blán. Koža sa skladá z troch vrstiev – z pokožky, zamše (škáry) a podkožného väziva (miazdro). Pri spracovaní nás zaujíma práve škára, podkožné väzivo musí a pokožka môže byť odstránená. Keďže manuálnym miazdrením nikdy neodstránite všetko čo treba, ide hlavne o narušenie spodnej vrstvy kože a zabezpečenie čo najlepšieho preniknutia činiacich roztokov do škáry, v ďaľších krokoch spracovania kože.
Štandardne sa tento krok robil na garbiarskom koníku (strúhadle) alebo s kožou natiahnutou v ráme, pomocou garbiarskej kosy. Koník si môžeme predstaviť ako klát s priemerom cca 40 cm prerezaný pozdĺž na polovicu, z ktorých jednu použijeme. Umiestnime ju oblúkom hore, sklonenú pod uhlom cca 30 ° smerom dole od nás, pričom vrchný koniec je vo výške nášho pása. Tento klát je samozrejme na nohách. Povrch oblej časti sa musí vyhladiť aby nepoškodil kožušinu.
V prírode určite nájdete vhodný kmeň správnej hrúbky a sklonu. Keďźe ho potrebujete zbaviť kôry a aspoň trochu vyhladiť, hovoríme najskôr o mŕtvych kmeňoch. V mojom okolí som našiel takéto hlavne na brehu potoka, padnuté vŕby. Garbiarsku kosu nahradí nôž.

Pranie a neutralizácia
Pranie je dôležité pre vyčistenie kože a úpravu pH, ktoré sa počas lúhovania vo vápne alebo inom prostriedku zmenilo. Keďže pH kože je mierne kyslé, do vody v ktorej kožu periete môžete pridať trochu octu.
„Po odstránení podkožného väziva sme pristúpili k praniu kože. V procese prania vyplavujeme z kože nevláknité bielkoviny a zostatkový tuk, čím vyčistíme kolagénovú štruktúru. Voda na pranie by mala mať teplotu maximálne 35 stupňov Celzia, pretože pri vyšších teplotách dochádza ku koagulácii (zrážaniu) bielkovín. Tieto látky majú bod topenia práve okolo 40 stupňov (Blažej et al.; 1984). Kožu sme vo vode ponechali približne 20 minút.“

Činenie kože
Činenie je dej, pri ktorom sa rozmočená koža chemicky konzervuje stabilizáciou uvoľnených kožných vláken. Existuje viacero spôsobov činenia. Platí však zásada, že výber činiacej metódy ovplyvňuje mechanicko-fyzikálne vlastnosti kože.
Činenie kamencem (rýchle, odolné proti chybám, kože sú mäkké, ale neodolávajú vode)
Činenie tukom (veľmi jemné a mäkké kože)
Činenie mozgom (celkom rýchle, ale musí sa tomu človek dosť venovať; kože sú odolné a môžu byť aj pomerne mekké)
Činenie zákvasom
Činenie trieslovinami
Dva hlavné spôsoby činenia koží, ktoré považujem za dostupné a dostatočne „prírodné“ je činenie mozgom a činenie kôrou stromov (trieslovinami). Po činení mozgom (v mnohých zdrojoch uvádzané ako indiánsky spôsob činenia) je výsledkom zamatovo jemná, porózna a hlavne savá koža. Koža vyčinená kôrou stromov je tvrdšia a má vodoodpudzujúce kvality. Dokonca sa dá spracovať až na vodotesnú. Zatiaľ čo činenie mozgom je veľmi, veľmi stará metóda, činenie kôrou stromov je chemicky zložitejší proces, ktorý sa vyvinul až so vznikom rozvinutejšej civilizácie.
Na činenie mozgom potrebujete celý mozog zvieraťa. Tvrdí sa, že každé zviera má práve dosť mozgu na vyčinenie vlastnej kože. Mozog pracuje tak, že strhne v koži glycerín, čím koža zmäkne a
zplyšovatie, stane sa silnejšou a získa hubovitou štruktúru. Mozog povarte cca 15 minút a následne ho vtrite do kože. Kašu rozrieďte vývarom v ktorom bol mozog, aby sa lepšie do kože vstrebal. Niektoré zdroje uvádzajú, že sa k mozgu pridával aj kúsok pečene.
Na činenie trieslovinami (tanínmi) sa používala hlavne kôra dubu, smreku a brezy. Do vody vložíte nalámanú kôru(najviac trieslovín ma kôra na jar a pouźíva sa kôra čerstvo padnutých stromov keďže taníny sa z kôry časom vyplavujú) a necháte niekoľko týždňov lúhovať. Pokiaľ môžete zmes variť, pripravíte vhodný vývar za pár hodín. Kôru potom vyberte a dajte ju opäť lúhovať do novej vody. Takto vznikne slabší roztok. Opakujte ešte párkrát (slabšie kože – 3 nálevy, silnejšie – 6 nálevov). Takto si pripravíte nálevy od najsilnejšieho po najslabší (najslabší, posledný, treba nechať kôru lúhovať aj niekoľko mesiacov). Je dôležité, aby ste kožu začali činiť v naslabšom, postupne až po najsilnejší. Kožu nechávame v každom náleve aj jeden mesiac a párkrát do dňa treba premiešať. Primitívnejšia varianta činenia kôrou je vykopanie jamy, na dno ktorej sa dá vrstva kôry a postupne sa ukladajú kože, prekladané vrstvami ďalšej kôry. Nakoniec sa to celé zalialo vodou a nechalo činiť.

Mäkčenie
Tajmostvo kvalitného výsledku nespočíva len v činiacej zmesi, ale spočíva aj v udržaní vlákien napnutých od vyčinenia až do uschnutia. Koža sa pri schnutí scvrkáva, ak je voľná a dôsledkom je tuhý produkt. Podľa toho, na čo kožu použijete, ju aj mäkčíte. Ak potrebujete tvrdú kožu na púzdro na nôž tak mäkćíte minimálne, ak chcete mäkkú a ohybnú kožu tak mäkčíte veľa.
Mäkčenie sa najčastejšie robí s kožou natiahnutou na ráme a s oblým predmetom, ktorým sa tlačí na kožu a tá sa naťahuje. Mäkčiť sa dá aj na plocho alebo na garbiarskom poníkovi alebo brvne. Aby sa vlákna udržali napnuté, môže tiež človek, ktorý kožu robí vytrvalo a neustále pracovať po oboch stranách kože so škrabkou, zatiaľ čo koža vysychá. Toto mäkčenie môže zabrať tak tridsať minút.
Mäkčiť kožu môžete aj preťahovaním cez napnutý povraz, operadlo stoličky, okraj dverí, cez kábel atď.

Mazanie
Mäkčenie a mazanie v mnohých prípadoch prichádzajú ruka v ruke. Keď vyčinenú kožu ošetríte olejom alebo masťou, musíte ju pri zasychaní naťahovať aby sa vlákna opäť nezlepili. Kožu treba namastiť dôkladne a potom zabezpečiť pohyb vlákien počas celého procesu schnutia.
Na mazanie sa používa masť, olivový olej, vaječné žĺtka, rybý tuk, repkový olej a pod. Mazacie roztoky sa spravidla pripravujú ako emulzie. Sú to zmesi tuku, vody a emulgátora.
Jeden z opisovaných postupov je, že vyčinenú kožu po poslednom praní necháte trochu preschnúť a potom do nej vtriete olej. Potom kožu zavesíte na preschnutie a pravidelne ju naťahovaním napr. cez operadlo stoličky alebo hranu dverí, naťahujete a vyrovnávate. Keď začne presychať, opäť vtrite olej. Uvádza sa, že tento proces by mal trvať niekoľko hodín (minimálne 2).
Kože ošetrené olejmi sú sú mäkšie a tmavšie a odolnejšie voči vode a praskaniu.

Údenie
Údenie používali hlavne indiáni (aspoň tak to vyzerá podľa zdrojov z netu) a slúžilo na zlepšenie vlastností kože a zvýšenie jej odolnosti. Trošku viac k tejto téme je uvedené nižšie.

Postupy z netu a iných zdrojov
Každý z nasledujúcich postupov obsahuje rovnaké základné prvky. Dávajú predstavu o konkrétnych technológiách spracovania a zároveň o podstate jednotlivých krokov. Verím, že sa z nich dá vybrať tá správna a dostupná technológia pre vás. My sme vyskúšali niekoľko obmien rôznych postupov s rôznymi výsledkami, ale o tom nabudúce.

Činenie octom a soľou
Čo budete potrebovať:
• Jar
• 1 ¼ l octu-8%
• 1 kg kuchynskej soli
Postup:

1.) Z čerstvo stiahnutej kože oškrabeme pomocou ostrého noža tuk, zvyšky mäsa a blán. Ak je koža vyschnutá, namočte ju pred tým na niekoľko dní do vody, aby zmäkla. Túto prácu urobte poriadne! Neoškrábané miesta po usušení kože tvrdnú.

2.) Potom kožu vložíme do nádoby s vodou, do ktorej sme priliali Jar (pôvodný recept neuvádza množstvo Jari-ale nešetrite!). Necháme ju máčať 3 hodiny. Po jednej hodine kožu občas zamiešame.

3.) Kožu vyberieme z kúpeľa a poriadne preperieme v čistej vode.

4.) Teraz si pripravíme z 10 litrov vody, 1 ¼ l octu a 1 kg soli, roztok, do ktorého kožu vložíme. Necháme ju v ňom 3 dni a každý deň 3x až 4x zamiešame.

5.) Za 3 dni sme sa vrátili a teraz kožu môžeme vybrať. Nežmýkajte a dajte ju voľne sušiť (ja osobne som ju pred tým vypral v čistej vode, aby sa zbavila octovej arómy). Kožu je najlepšie vypnúť do rámu alebo pribiť na vráta – ak bývate na dedine. Na vrátach podložte klince doskami, aby pod ňu mohol prúdiť vzduch. ** Sušte ju voľne v tieni.Keď uschne, začnite ju vyťahovať .Vyťahovať sa dá cez napnutý povraz alebo ohobľované doštičku. Na vašom úsilí závisí ako bude koža mäkká.
6.) Keď dosiahnete zvolenú mäkkosť, kožu vyúďte, aby vám po zvlhnutí nestvrdla.
Zdroj: http://irokezove.unas.cz/navody/cineni.htm
Podľa všetkého takto vyčinené kože sú vhodné skôr na dekoračné ako praktické účely.
Primitívne spracovanie kože
1. Odstránenie zbytkov mäsa a tuku
Mäso sa odstraňuje na pni, brvne položené vnútornou stranou navrch alebo natiahnuté v ráme. Použije sa na kameni vybrúsená rebrová kosť alebo upravený kus dreva.
2. Odstránenie srsti
Pri tomto primitívnom recepte sa srsť odstraňuje bez lúhovania, kosteným alebo kamenným škrabátkom. Nasucho, alebo po namočení kože.
3. Zošitie dier
Keďže budete používať veľmi improvizované nástroje a podmienky, môžete kožu kde tu preraziť. Diery zošite niťou zo šľachy.
4. Činenie mozgom
Vyčiňte kožu mozgom. Rozbite mozog v primeranom množstve vody a do nej namočte kožu alebo vpracujte emulziu do kože.
5. Vyťahovanie a mäkčenie
Keď sa koža vyčiní, nechajte ju cez noc preschnúť. Pomocou nástroja s oblým a hladkým koncom naťahujte a vytláčajte kožu. Či už v ráme alebo na brvne.
6. Údenie
Zošite kožu tak aby vytvorila „vrece“ alebo ju neuzavrite a vytvorte „rukáv“, zaveste ju nad pahrebu na ktorú budete pridávať vlhšie drevo. Môžete pomocou nejakej tkaniny vytvoriť komín tak, aby všetok dym vchádzal do kože. Približne po hodine, keď začne vonkajšia strana kože meniť farbu vrece prevráťte a vyúďte aj z druhej strany (v prípade usní).
Hotovo.
http://polovnictvo.pluska.sk/polovnictvo-rybarstvo/polovnik/lov-spolocnost/2013/spracovanie-koze.html
Veľmi praktický a zrozumiteľný postup priamo z praxe. Pár odstavcov som si požičal aj do tohto článku.
A ešte jeden spôson, ktorý do komentu k predchádzajúcemu článku dala nemezis.
„Aj tu na severe majitelia losov spracovávajú kožu podobne. Stiahnu, nasolia , presušia – avšak potom ju potierajú vŕbovou kôrou. Buď čerstvou, alebo ju našúpu z konárov, uvaria a v tej vode potom močia kože zbavené srsti. Na to určené kože najskôr namočia v jazere v knihách opisujú tri týždne. Potom kožu vytiahnu a bez problémov ide srsť dole. Potom ju namáčaju v tej vŕbovej vode. Voda má vlastne aj antisepticke účinky na kožu, ktorá je v kontakte s našou pokožkou. Učia sa to tam aj deti v škôlke . Spracovávajú každučkú časť. Z kože na nohách, šijú najradšej topánky, rukavice a všeličo iné.“

Cieľom tohto (aj budúceho) článku bolo zoznámiť čitateľa s princípmi spracovania kože a zároveň ukázať cestu tým, ktorých môže primitívna podoba tohto remesla nadchnúť a netušili, že aj v mestských podmienkach je možné to skúsiť. O pár týždňov, keď ukončíme spracovanie koží, ktoré sme dali činiť, zavesím článok o našich začiatkoch, neúspechoch a malých úspechoch.

Ešte by som rád uviedol, že veľa informácií pre tento článok aj našu prax som čerpal zo stránky http://www.kozeluzstvi.cz/ pána Petra Kavana.

Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový článok.

Comments

comments