Tulák a úprava vody
Po sérii kurzov prežitia sa Uton začal pomerne rýchlo nudiť a tak ma vytiahol vonku. Tentoraz som došiel, vychutnal si spánok v lese a sledoval Utona ako zefektívňuje postup úpravy vody aktívnym uhlím.
Vyrazili sme večer.
Malé Karpaty, Poľana, Veľká Fatra. Rôzne terény, rôzne zdroje vody aj potravy. Prešlo krásnych 10 dní, ktoré som prežil vonku s priateľmi na kurzoch prežitia.
Na jednom z kurzov bojovala skupina účastníkov so získaním a úpravou vody a ja som si opäť uvedomil, aké je to pre jedného človeka so základnou výbavou časovo náročné. Improvizované prefiltrovanie a prevarenie 1,5 litra vody zabralo reálne 1,5 hodiny času!!! Hlavným problémom bola nešikovnosť pri zhotovení a manipuláciou s filtrom a neefektívny spôsob prevárania vody v malých ešusoch. Preto som sa rozhodol nebrať vodu ako samozrejmosť ani pri krátkych potulkách a vyradiť ju (ako ďalšiu, hneď po strave) z výbavy.
Vytiahol som vonku brácha s cieľom zabezpečiť si vodu svojpomocne. Nejdeme ďaleko. Voda tečie v malom kalnom potôčiku lemujúc cestu a polia. Takže určitá miera chemického aj biologického znečistenia tam určite je.
Vodu budem ošetrovať pomocou improvizovaného kombinovaného filtra a potom ju prevarím. Kontrolujem teda breh a naberám vodu. Áno, je kalná, ale bez peny a bez zápachu. V potoku nachádzam drobné živočíchy a usudzujem, že to prežijem aj ja…
Cestou do táboriska zbieram materiál na večeru. Tento krát menej žihľavy a viac skorocelu, alchmilky, rebríčku, kozonohy, kvetov ďateliny a margarétok, pichliačov, zádušníku, pár listov šalvie… Takisto viem, že zlým postupom prevarená voda, môže voňať a chutiť ako oštiepok a tak zbieram pre istotu aj ingrediencie na čaj. Kvety šalvie, repík, mäta, listy maliny. V táborisku pripravuje brácho drevo na oheň a opatrne hromží na nespoľahlivosť Aladinu, lebo sa zdá, že ide pršať.
Najprv roztriediť a spracovať rastliny. Mechanicky ich čistím od príležitostných nečistôt a podozrivých cudzích útvarov. Neskôr rastliny trhám a mliaždim. V čaji sa tak lepšie uvoľní chuť a aróma a vo vývare sa zase rýchlejšie uvaria.
Teraz oheň. Na filtráciu budem potrebovať pekný čerstvý uhlík. Krešem iskry do kučeravého drievka pripraveného zo suchého vŕbového konára. Ide to fajn a tak za chvíľu prikladám hrubšie konáre. Z pahreby vyberám žeravé, ale už viditeľným plameňom nehoriace kúsky, zalievam ich trochou vody a pučím ich na menšie častice. Tieto sypem do PET fľaše s neošetrenou vodou, pretrepem a nechám 10 min odstáť. Ak sa niečo malo stať, tak sa to stalo 😀 .
Na filtráciu totálne čiernej zmesi používam tlakový filter, ktorý som kedysi videl u pána L. Siegera. Do vrchnáku v PETke robím malú dierku, vkladám kúsok papierovej vreckovky, pridávam na vrch ešusu dodatočný filter z pančušky a papierovej vreckovky a veľmi jemným prúdom vodu filtrujem.
Výsledok je opticky veľmi dobrý. Voda je číra, bez kalov.
Podrvené úhlíky.
Uhlie zamiešané vo vode.
Dierka vo vrchnáku.
Pár vrstiev papierovej vreckovky vo vrchnáku.
A pomerne rýchlo, v porovnaní s alternatívou fungujúcou len ako gravitačný filter bez tlaku. Vodu pridávam rovno k rastlinám na polievku (už teraz viem, že to nebude polievka, ale spravíme si placky), aj tak sa to bude 20 minút variť. Tento čas zabije biologické nečistoty, rozloží účinné látky liečivých rastlín a rastliny budú celkovo stráviteľnejšie. Podarilo sa. Brácho pridáva do rozvareného špenátu trochu múky a formuje placky a ja filtrujem ďalšiu vodu na čaj (voda na čaj sa bude 10 minút prevárať). Do vrchnáku som dorobil ďalšiu dieru a filtrácia ide kúsok rýchlejšie. Placky sa pečú. Niektoré len tak na sucho v pokrievke ešusa, iné na trochu staršom 🙂 oleji, ktorý spolu s ďalšími bonusmi nosím v ešuse so sebou. Mňam.
Druhá dávka tiekla cez 5 dierok. Proces filtrácie to dosť urýchlilo.
Z fľaše tiekla voda ešte cez papierovú vreckovku položenú na silónke.
Fľašu Uton stláčal medzi kolenami aj rukami.
Výsledok.
Na čaj.
Na čaj.
Zelenina.
Zelenina.
Zvyšok oleja využívam na zhotovenie sviečky. Čaj sa dorába a my si staviame nocľažisko. Keďže spíme v hamakách ide to rýchlo. Začína pršať.
Voda na rannú kávu.
Ráno fúka pomerne silný vietor, ale neprší. Optimista by možno videl predierať sa cez mraky slnko. Vylievam vodu z celty cez pančuchu do ešusu a dobrá ranná káva je skvelým povzbudením na ceste domov.
Vyrazili sme až večerom. Ja som mal na starosti oheň a rozhodol som sa pre bowdrill. Keďže som nenašiel vhodný materiál, tak som to po pár neúspechoch vzdal, rezignoval na akúkoľvek ďalšiu aktivitu a večer strávil sledovaním Utona a hypnotizovaním ohňa (môj neúspech vo svojom opise galantne obišiel). Na záver sme postavili prístrešok (dve hamaky DD Travel pod jednou celtou DD 3×3 m, ja som spal v Carinthia Defence 4 a Uton v Carinthia Tropen. Môj spacák bol zbytočne teplý a nabudúce ho vymením za niečo menej účinné).
Bol som Utonovi vďačný, že ma vytiahol von a zasa ma niečo naučil. Teraz sa mi veľa lesa nedostáva a tak bol spánok v hamake, s kulisou dažďa klopkajúceho na celtu balzamom na dušu. Pohoda pri ohni a prebudenie v lese sú pre mňa stále na nezaplatenie.
