Tulák – vyhrievaný prístrešok a vodný filter SAWYER
S kamarátmi z CATu sme vybehli na noc do lesa. Na druhý deň nás čakal tréning a tak sa nekonala žiadna turistika, ani náročnejší presun.
Všade je mokro a vo vzduchu už je cítiť jar. Staviame si prístrešky v opustenom táborisku a preberáme a zjednocujeme si používanie uzlov. Spí sa aj v hamake, aj na zemi. Ja si staviam vyhrievaný prístrešok s integrovaným „krbom“. Nepotrebujem to, mám dobrý spacák, ale vzhľadom na to, že som na rade s varením, skúšam nájsť riešenie ako vyjsť zo spacáku čo najneskôr. Z niekoľkých možností volím lomený prístrešok. Rád by som dosiahol stav, kedy mi oheň bude ohrievať stred tela a pohodlne naň dočiahnem. Napínam celtu do želaného tvaru, vykopávam ohnisko a staviam konštrukciu „komínu“ z palíc, ktorú obtáčam sklenou látkou. Jednu stranu prístrešku nechávam otvorenú nech vidím na les a nočnú oblohu.
Vodný filter Sawyer Squeeze nosím ako backup vo svojej výstroji, ale väčšinou ho nahrádzam improvizovanými prostriedkami. Tento krát sme boli dohodnutí, že vodu budeme získavať len v teréne – nebudeme brať žiadnu z domu. Blízko táboriska vďaka zrážkam tiekla tenká, kalná stružka. Po úprave miesta sme nabrali mierne zakalenú vodu do PET fliaš a na hrdlo priskrutkovali Sqeeze. Aby sme filter príliš nezaniesli, umiestnili sme do hrdla PET fľaše trochu vaty ako predfilter. Za pár minút bolo 1,5 l vody, vďaka vysokému prietoku filtra, vyčistená. Keďže membrána má póry 0,1 mikrónu, voda by nemala obsahovať žiadne baktérie, prvoky alebo kaly. Chuťovo aj vzhľadovo bola voda úplne v poriadku, čo samozrejme nie sú relevantné atribúty pre vyhodnotenie vody ako pitnej, ale boli sme v podhorskej oblasti, relatívne ďaleko od ľudskej činnosti a čerpali z tečúceho zdroja, takže sme sa odvážili vodu chutnať aj bez ďalšej úpravy. V krízových podmienkach by som to však považoval za ľahkovážnosť, keďže vírusy filter neodstráni. Od stružky je to len pár desiatok metrov a za chvíľu už v tábore vrie zemiaková polievka.
Nejaký čas ešte plánujeme zajtrajší tréning, debatujeme o voľbách a ideme spať. Nápory vetra vytvárajú v lese zaujímavú, nie však celkom upokojujúcu kulisu. Ešte že je tábor čo sa týka stromov pomerne bezpečný. Okolo piatej začína pršať a tak kontrolujem, či je potrebné zatvoriť prístrešok. Nie je.
Ráno sa budím spontánne za zvuku dažďa padajúceho na celtu. Bojím sa, že ohnisko bude vytopené, ale nie je ani poriadne namočené. Rýchlo zo spacáku rozkladám oheň a varím kávu. Je na čase, lebo supy sa už zbiehajú. 🙂
Rýchlo upratujeme táborisko a mastíme na miesto stretnutia s ostatnými. Tréning je krátky, intenzívny a bolestivý….