Utonov sólo tulák
Uton si dal sólo tuláka a cez článok a video zasa raz pozval aj nás. Ja by som bol býval ocenil aj reálne pozvanie, ale asi si nespomenul 🙂 . Možno je to aj tým, že naše posledné stretnutie v lese nebolo celkom podľa jeho predstáv. Boli sme dohodnutí na jednom alebo dvoch prespatiach a mali naplánovaných pár bushcraftových bodov programu. Zhodou okolností nakoniec z toho bola rušná spoločenská udalosť na ktorej sa varil guľáš a tiekol veru aj alkohol. Atmosféra bola podľa mňa veľmi dobrá a ľudia sa bavili. Guľáš nebol ukážkový, ale veľmi dobrý aj keď sme museli v polke varenia vymeniť šéfkuchára, lebo bol trochu unavený a aj dezorientovaný. Prítomné dievčatá sa párkrát aj zasmiali a zahraniční hostia vyzerali tiež spokojne. Ja som sa dobre zabavil a ocenil som, že na záver všetci považovali za prirodzené, že táborisko ostane bez odpoadkov a iných stôp nášho pobytu.
Uton pripravil zavesenie kotlíka, potom sa venoval vypletaniu krosien a ešte pred pádom slnka táborisko opustil. Napriek tomu oživenie privítal nakoniec aj on, ale kvôli teplote a antibiotikám sa nemohol moc zapojiť do požívania legálnych narkotík. Po prečítaní jeho článku mi je jasné, že si to svojským spôsobom vynahradil. Krásne, jednoduché „dobrodružstvo“, nepohodlie ktoré človeku pomôže spoznať sa o kúsok lepšie a noc, ktorú mu minimálne ja budem závidieť.
Skvelý článok, video a díky ti.
Hviezdnatá obloha je predzvesťou mrazivej noci. Teplota klesá, ale stále sa drží nad nulou. Cieľom tréningu je stráviť noc bez spacáku v priestore s nedostatkom paliva a pripraviť si teplý nápoj.
Viem, že pokiaľ zaspím, klesne mi produkcia tepla a mne bude poriadna zima, ďalšie straty tepla budú vedením na dotykových plochách s podložkou a vetrík a gravitácia sa postarajú o straty prúdením. Odpočívať budem teda posediačky, opretý o palicu a jedno koleno. Tomuto prispôsobujem veľkosť a tvar prístrešku. Zabezpečujem ho proti vetru, robím ho čo najmenší a najnižší, ale dbám na to, aby som sa ho pri odpočinku nedotýkal. Vchod plánujem s možnosťou dodatočného uzavretia. Pred vchodom napínam v polkruhu odrazovú stenu z alu fólie.
Zo stromov beriem niekoľko zachytených suchých konárov hrubých ako palec a lámem ich na malé 7 – 10 cm dlhé kúsky. Rozkladám Biolite, škrtám do suchej trávy a zapaľujem oheň. Palivo je pomerne suché a dymí len málo. Sedím v prístrešku na ruksaku a vychutnávam si teplo. Palivo sa míňa len pomaly a tichý bzukot ventilátora v zariadení nepôsobí rušivo. Chystám sa uvariť si čaj a zisťujem, že som si nenabral z bystriny vodu. Znechutený vyliezam von a chybu naprávam. Keď už som von, uisťujem sa, že je prístrešok dobre ukotvený, aby som ho pri náhodnom opretí sa o stenu nezhodil. Opäť sedím v prístrešku v ktorom je citeľne teplejšie ako vonku. Začínam filtrovať vodu a používam metódu popisovanú pred rokmi pánom L. Siegrom (Ďakujem za rady a nasmerovanie k pochopeniu princípov prírodných zákonov). Do vrchnáku PET fľaše vŕtam malú dierku a tento vystielam niekoľkými vrstvami papierových vreckoviek. Filter je dostatočný lebo sa mi darí vytláčať len veľmi jemný prúd vody – gravitačným filtrom by som na to čakal hodinu, ale takto mám za pár minút plný ešus. Nechávam vodu zovrieť a lejem ju do termosky. Opäť plním ešus a proces opakujem. Plním termosku do plna (plná udrží teplo dlhšie ako poloprázdna) a zvyškom vody vyplachujem PET fľašu, chvíľu čakám, termoska by už mala byť vytemperovaná a vylievam z nej časť vody do ešusu.
Za 2 minúty voda opäť vrie a ja ňou plním termosku. Teraz počkám hodinku na to, kým sa v nej voda nevydezinfikuje. Bilancia. Na vydezinfikovanie vody teplom som potreboval udržovať oheň 7 (1 l vody) + 7 (1 l vody) + 2 minúty (1 l vody) a spotreboval cca 13 kúskov vŕbových konárov asi palec širokých a 7 cm dlhých. Toto množstvo nijako zvlášť výhrevného paliva by mi nestačilo ani na založenie otvoreného ohňa na varenie. Ako bonus beriem absenciu dymu, nenápadnosť celej činnosti a príjemné teplo.
Ešte chvíľu chystám malú kôpku dreva a teším sa z malého teplého ohníka. Po hodine pijem trochu teplej vody, len tak pre zahriatie a pridávam bylinkovú zmes, áno, bylinky pridávam až potom, pretože si nepamätám zloženie tejto zmesi a predstava ich možného močopudného účinku a nočného opustenia vyhriateho prístrešku ma nijako neteší. Zakrývam vchod do prístrešku, likvidujem odrazovú stenu a alu fóliu beriem ako ďalšiu bariéru na vytvorenie príjemnej mikroklímy. Zakasaný s dobre prikrytou hlavou a krkom, povoleným opaskom a mierne skasanými ponožkami zatváram oči.
Alu fólia šuští a ja zisťujem, že ma to dosť ruší, lebo nie som schopný vnímať zvuky okolia. Budím sa, stratil som rovnováhu. Zimu zatiaľ necítim. Mal by som zistiť ako dlho som spal, ale som príliš lenivý. Opäť sa budím, tento krát na chlad. Pijem teplý čaj a prelievam ho do PET fľaše. Do otvoru vo vrchnáku pchám pripravený malý kolík. Fľaša mi príjemne hreje stehná, brucho a ruky. Striedavo sa budím na stratu rovnováhy, zimu a stŕpnutosť niektorej končatiny. Ráno vítam nevalne oddýchnutý a skrehnutý, rýchlo sa rozcvičujem, staviam odrazovú stenu, hrejem a pijem čaj a ešte hodinku sa pri Biolite hrejem a odpočívam v prístrešku. Až teraz sa cítim dobre a som ochotný tréning ukončiť.
Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový.
