Soľ z podbeľu
Podbeľ, rastlina, ktorú bežne nájdeme pozdĺž potokov a močiarov. Kvety rozkvitajú skôr, než sa objavia listy. Spodné strany listov sú pokryté hustými chĺpkami. Indiáni zelené listy stlačili do guličiek a položili na slnko, aby ich vysušili, a potom na plochom kameni spálili na popol. Popol je veľmi slaný a je dobrou náhradou soli. Akonáhle ochutnáte soľ z podbeľu je ťažké vrátiť sa k bežnej soli.
„Indian Cookin'“, Herb Walker, 1977
Pracujte s informáciami rozumne, pozor na zámenu podbeľu s niektorým z deväťsilov alebo inou rastlinou. Keďže je málo informácií o zložení výsledného produktu, neodporúčam vám konzumovať túto soľ vo väčšom množstve (myslím tým v množstve v akom používate bežne používanú soľ).
Dnes sa zabavím experimentom s náhradou soli popolom z podbeľových listov.
Tento rok sezóna podbeľových listov už končí a tak využívam poslednú šancu nazbierať ich. Narážam na ne na okraji lesnej cesty a snažím sa ich bezpečne identifikovať.
Dlhší čas prší a to ma núti precvičiť si aj základné zálesácke rutiny. Príprava taboriska a ohňa v zlom počasí. Napínam celtu nad táborisko, aby som nemokol a mohol pohodlne udržiavať oheň.
Na naštartovanie ohňa mi stačilo pár pilín z borovice, kopec miazgy, vlhká metlina zo smreku a pár triesok. Škrtám do pilín firesteelom a rýchlo sa mi darí založiť oheň, ktorý štedro dymí. Obkladám ho zapršaným drevom, aby uschlo a viac horelo ako dymilo.
Triedim listy, na niektorých sú odspodu oranžové škvrny, tie vyhadzujem. Naplním ešus, natrhám v ňom listy na drobno a dávam ich spáliť nad plameň. Listy asi 20 min schnú a potom začínajú uhoľnatieť.
Výsledkom je popol, ktorý je sám o sebe len veľmi málo slaný. Miešam popol s teplou vodou. Chvíľu čakám, kým sa soľ (samozrejme aj iné látky) rozpustí vo vode a túto filtrujem.
Používam filter z PET fľaše s perforovaným vrchnákom cez trošku vaty zo ženského tampónu, ktorý nosím ako núdzové práchno.
Po 15 minútach mám prefiltrovaný asi liter tekutiny a keďže posledné 3 deci idú ťažšie, zriekam sa ich.
Prefiltrovanú vodu, dávam späť na plameň a snažím sa ju odpariť. Orientačne skúmam pH a je len slabo zásadité. Na stenách a dne ešusu ostáva biely závoj, ktorý po úplnom odparení vody zoškrabávam. Zábavka.
Výsledná „soľ“ je síce menej slaná a trošku horkejšia ako tá z obchodu, ale chutí mi. Bežné metódy na dôkaz NaCl sú pozitívne, ale o jeho podiele a ostatnom zložení zatiaľ nie sú info. Indiánom, ktorí solili určite menej ako my, nedostatok podobných informácií nevadil, mne trošku áno. Pokiaľ by sa ukázalo, že je zloženie akceptovateľné, mohol by to byť slušný zdroj soli v oblastiach mimo mora a solivarov…
