Uton vybehol von čeliť počasiu a noci bez výstroja. Zálesáctvo hraničiace s tréningom prežitia. Klobúk dolu!

Už snežilo a snehu sa darí udržať na hranici 1000 m n. m., ale nižšie stále vytrvalo prší.
Dostávam voľno a tak vyrážam len tak sa potúlať po dolinách. Okrem bežného vybavenia do nepohody mám len kresadlo a nôž. Tieto dve veci nosím pri sebe stále, aj keď nôž zvyčajne menší 🙂
Na bráchovo naliehanie beriem aj kameru, aj keď mi je jasné , že tým prichádzam o časť romantiky. Leje ako z krhly a nárazy vetra vyvolávajú sem-tam obavy. Aj keď som to pôvodne nemal v pláne, prijímam výzvu, ktorú mi predkladá počasie a rozhodujem sa ostať v lesoch aj v noci.

Fatwood, jedlo, nádoby…

Okamžite začínam riešiť základné veci. Oheň, prístrešok, voda, strava. Vody mám asi liter a do zajtra s ňou vydržím. Variť nemám v čom a zatiaľ ani čo.
V prvom rade sa musím postarať o oheň, keďže vytrvalo prší už niekoľko dní, dávam si záležať. Zachádzam kúsok mimo trasu, do borovicového lesíka, a skúšam hľadať mastné drevo (fatwood). Podarilo sa… a nielen to. Z lesa si odnášam bonus vo forme niekoľkých plechoviek a PET fľašiek. Je to zvyk, odľahčiť takto prírode ale dnes mi odpad tiež uľahčí pobyt v nepohode.
Balím si ich do plášťa pred seba a podväzujem ich. Pretože do malého batôžka na chrbte sa mi nezmestia. Kým pôjdem nerovným terénom a pomedzi konáre, chcem mať voľné ruky. Na lúke naopak spúšťam prednú časť pršiplášťa dole, aby mi úplne nepremokli nohavice. Z nich by mi potom kvapkala voda do topánok a spať s mokrými nohami je úplne zle.
Cestou nachádzam šípky a malú hrušku s dvomi nevábnymi a tvrdými plodmi. Beriem ich. Keďže neviem či narazím na vodu a zrážky sa mi zachytávať nechce, zbieram do jednej fľaše moč. Večer budem potrebovať termofor (pozn. admina – PET fľaša naplnená vodou a zohriata na ohni funguje ako improvizovaný termofor. V spacáku hreje aj niekoľko hodín. V tomto prípade ale Uton spacák nemá a keďže teploty sú v noci okolo nuly, tak bez podobnej podpory by noc zvládol oveľa ťažšie).

Táborisko a prístrešok

Je okolo pol tretej a svetlo bude ešte asi dva a pol hodiny. Snažím sa nájsť vhodné miesto na nocľach a o chvíľu ho nachádzam na okraji  mladého zmiešaného lesa. Obhliadam terén a nachádzam kopec palivového dreva, živice a kúsok ďalej na starom mŕtvom smreku odlupujúcu sa kôru.
Volím miesto pri troch mladých a veľmi hustých smriečkoch, ktoré mi budú robiť výbornú zástenu pred vetrom a ich koruny ma budú chrániť aj pred dažďom. Kontrolujem miesto nad sebou, pretože v takomto vetrisku je nebezpečné mať nad sebou niečo zhnité alebo suché.
Budujem jednoduchú konštrukciu, ktorú fixujem pásikmi vŕbovej kôry. Materiál nič moc, ale s použitím lodného uzla fungujú výborne. Na konštrukciu strechy použijem niekoľko palíc z čremchy a liesky a na ňu ukladám veľké šindle z odlupujúcej sa kôry smreku. Na vrch dávam ešte 20 -30 cm vrstvu ihličia.
Prestáva pršať a vietor na chvíľu vypustil slnko, nenechávam sa oklamať a pokračujem v budovaní prístrešku.
Vytváram si z ihličia kút, dostatočne vysoký, aby ma chránil pred vetrom. Budem spať schúlený naboku, aby som čo najlepšie využil vlastné teplo, nestrácal príliš veľa tepla odvádzaním do zeme a nemusel budovať príliš veľký prístrešok. Pred vetrom ma chráni z troch strán hustá hradba z ihličia a spredu dvíhajúci sa svah s hustým podrastom.
Na koniec riešim podlahu, na ktorej takisto nešetrím ihličím ani papraďou.

Ohnisko a oheň

Nasleduje príprava ohniska. Budujem vnorené malé ohnisko, aby som zbytočne neplytval palivom a mohol byť pri ňom blízko. Z vykopanej hliny staviam závetrie pre zvýšenie účinnosti ohniska. Neprší a silný vietor pomaly vysúša mokré drevo. Palivové drevo beriem zo stromov, na zemi je príliš mokré. Beriem ešte chocholky trávy a vliezam do prístrešku. Pod sebou mám 20 cm čečiny a na tom pršiplášť. Zatiaľ chlad necítim.
Oheň zapaľujem kresadlom. Iskry kresám do natrhanej trávy, prikladám tenučké raždie a malý ohník čoskoro horí. Obkladám ohnisko ostatným drevom, nech preschne a nedymí. Je mi príjemne a chystám sa uvariť hrušky.

Skromné jedlo a sviečka

Režem plechovku, ale tak, aby na vrchu ostal pántik. Lejem do nej trochu vody, krájam hrušky a zatváram ju, nech varím pod pokrievkou. Kým sa hrušky varia, vychádzam z prístrešku a zbieram do inej plechovky živicu. Rozpúšťam ju na ohni, vmiešavam stružlinky a kúsok šišky. Pripravujem si sviečku.
Medzitým sa hrušky dovarili a sú naozaj výborné. Teplé, mäkké, sladké, povzbudivé.

Príprava na noc

Opäť neprší. Zbieram ďalšie drevo. Na noc musím zohriať 2 – 3 PET fľaše a rátam s tým že sa raz, možno dva krát zobudím v noci na zimu. Musím mať teda pripravené 2 kôpky podpalu a dostatok palivového dreva, pretože si budem chcieť znova zohriať termofory. Vyzúvam topánky, masírujem a hrejem nohy, suším ponožky. Pred obutím vyhrejem ešte PETkou topánky a je mi zase lepšie. Rýchlo sa zotmelo, kontrolujem prípravu na noc a snažím sa zaspať, aby som si užil a oddýchol aspoň pri prvom spánkovom cykle, ktorý je pre zregenerovanie tela aj duše najdôležitejší.

Noc

Na chlad sa budím okolo polnoci. Neprší, ale dosť fúka a mám pocit, že sneží. Trochu naozaj sneží. Fľaše nie sú studené, ale už nehrejú. Rýchlo rozkladám oheň, hrejem fľaše, čúram, hrejem nohy, kuklím sa a zaspávam. Otočil sa vietor, čo mi nehrá do kariet a tak zalievam pahrebu, nech na mňa nedymí. Opäť zaspávam.
Budím sa na chlad asi o pol tretej a je mi fakt kosa. Strecha mi čiastočne tečie na štyroch miestach. Jednu dierku mám nad hlavou, tá mi až tak nevadí mám šiltovku a na nej 3 kapucne. Znervózňuje ma diera nad stehnom. Nemám spodky a tak mám aj cez pršiplášť (Cape od Tatonky, skvelý pršiplášť, ale po troch rokoch čo dostáva do tela už moc nedrží… ) mokré stehno. Riešim to tak, že si na stehno, zadok a kolená pod pršiplášť ukladám pár vetvičiek jemnejšieho ihličia. Dierku v streche riešim igelitkou. Mrzí ma že som nenaplnil aj tretiu PETku, pretože by sa mi zišla medzi kolenami. Takto mám jednu pri bruchu medzi stehnami a druhú v oblasi krížov na chrbte. Obidve pod mikinou.
Opakujem činnosť, hrejem sa, ale tento krát trvá asi hodinu (neviem…  mobil aj kamerka kľakli – čo ma dosť hnevá, pretože, kvôli svetlu som stratil možnosť privolať prípadnú pomoc!!) kým sa cítim dobre v komforte a začínam opäť zaspávať. Budím sa s pomerne premočeným pršiplášťom, je mi opäť chladno, ale keďže začína svitať, tak sa začínam baliť. Koniec koncov oddýchol som si,  prespal som, ušiel z mesta…

Comments

comments