Tajomstvo univerzálnej sebaobrany
Tento článok je prebraný z blogu Ing. Romana Hlivu. Je zaujímavou všeobecnou úvahou na tému sebeobrana. Súvisí s jeho ďalším článkom, ktorý zverejňujeme – Úvahy o umení sebaobrany.
„Expertus metuit – Kto skúsil, ten je opatrný“ Horatius (antické príslovie)
„Pridržať tieň dole sa používa, ak môžeš vidieť nepriateľovho útočiaceho ducha. V boji muža proti mužovi zaraz nepriateľov silný, vyhranený úmysel vhodným načasovaním a poraz ho tým, že ho svojim načasovaním predbehneš. Dobre to preštuduj.“ Mijamoto Musaši – Kniha piatich kruhov (Kniha vody)
„Coup d´arret (záraz) je bod vykonaný pri postupe protivníka, nezávisle na tom, či je tento postup sledovaný útočnou akciou alebo nie. Pri záraze, podobne ako pri každej inej nebezpečnej akcii, musí zdatný šermiar predvídať zámery protivníka, pozorne sledovať jeho pohyby a byť si vedomí toho, čo po nich môže nasledovať.“ Príručka moderného šermu
Umenie sebaobrany je veľmi staré, takmer ako ľudstvo samé a bolo neustále zdokonalované vzhľadom k bezpečnosti doby, vývoju a kultúre národov. Sebaobranou v mojich článkoch a úvahách sa rozumie sebaobrana bežných občanov (nie profesná, príslušníkov vojenských či policajných zložiek alebo pracovníkov bezpečnostných firiem), ktorá je limitovaná príslušnými právnymi normami a predpismi. Ja osobne, a určite aj väčšina z nás, sa snažíme riešiť každodenné problémy s úsmevom a bez zbytočných emócií. Dokáže sa však štýl, šarm a prirodzená inteligencia presadiť voči hrubej sile pouličného bitkára pri riešení zložitej sebaobrannej situácie? Myslím si, že áno.
Niektoré myšlienky o univerzálnej sebaobrane som už spomenul v iných statiach, môžeme si ich teda zhrnúť. „Je nutné zachovávať bojový postoj v každodennom živote a urobiť zo svojho každodenného postoja svoj bojový postoj. Objektívne a racionálne správne stanovenou stratégiou a taktikou docielime, že boj nezačne za situácie pre nás nevýhodnej. Správne zvolené taktické prvky umožňujú previesť techniku s maximálnym efektom, úsporou energie a minimálnym rizikom zranenia sa. Umenie sebaobrany tvorí 90% stratégia a taktické prvky a 10% techniky. Podstata sebaobranného konania nespočíva v defenzívnych technických prvkoch, ale v tom ako sa do nebezpečnej situácie vôbec nedostať. To znamená správne strategické myslenie, aby sme sa nedopustili hrubých taktických chýb.“
La mesure. Jednou z podmienok úspešnosti univerzálnej sebaobrany je dodržanie bezpečnej vzdialenosti od agresora t.j. nad hranicou zásahu. V šerme la mesure je najväčšia vzdialenosť, v ktorej dokáže šermiar výpadom zasiahnuť svojho protivníka, čiže hranica zásahu alebo výpadová vzdialenosť. V prípade, že agresor zaútočí na kratšiu vzdialenosť (pod la mesure) vzájomného postavenia, je účinná obrana problematická a s vysokým stupňom rizika. Dôvodom je fyziologicky dané neskoré reagovanie na útočný podnet protivníka (náprah a úder rukou, náprah a kop atd.), zjednodušene povedané každá útočná akcia, ak je správne prevedená, je rýchlejšia ako obranná reakcia.
Výber technických prvkov sebaobrany. Ideálne poradie vo výbere je 1. zbraň, 2. nízky kop, 3. úder, 4. páka (prípadne podraz, prehod atd). Je riskantné preferovať fyzický kontakt so silnejším alebo ozbrojeným protivníkom, ak máme k dispozícii zbraň (i improvizovanú). Ak sme neozbrojený, nasleduje vo výbere nízky kop. Vysoké kopy nad úroveň pása v sebaobrane nemajú praktický význam. Pri krátkej vzdialenosti sa najlepšie uplatňujú údery päsťou, otvorenou dlaňou, malíkovou hranou, lakťom či kolenom atď. Posledná v poradí je páka, ktorou vieme agresora „neutralizovať“ .
Tušenie. Fenomenálny renesančný šermiar Salvatore Fabris doporučuje vo svojom manuáli „De lo Schermo, overo Scienza d’Arme“ (vydané v roku 1606) útočiť na súpera v jeho pohybe vpred. Kenšin Mijamoto Musaši opísal podobnú akciu – viď citát v úvode tohto článku. My sa budeme ich rady držať. Mali by sme agresora vždy (pri správnom načasovaní nášej protiakcie) zasiahnuť (napr. kopom), pretože on nebude vo svojom konaní (kroku vpred) schopný spraviť pohyb iný, ktorým by sa dokázal nášmu útoku ubrániť (jeho reakčná doba bude na minime). Takto vedenú akciu S. Fabris nazýva útok in tempo – v tempe. Univerzálnosť útoku v tempe začíname tušiť. Nezaujíma nás, čo konkrétne (pokus o uchopenie, kop či úder atď.) chce útočník urobiť. Dôležitá je naša okamžitá intuitívna reakcia napr. na súperovu snahu o skrátenie vzdialenosti pod hranicu zásahu s verbálnym napadnutím, so snahou o uchopenie zbrane atď. To znamená správne vyhodnotenie situácie z hľadiska jej nebezpečnosti (začiatok útoku), reakcia na jeden signál. Podstatné je, že sa dokážeme ubrániť aj technikám útoku, ktoré nepoznáme, nemusíme teda ovládať veľké množstvo rôznych techník, stačí zvládnuť len jednu, majstrovskú akciu. Ako ale riešiť rôznorodosť sebaobranných situácií, ktoré sa môžu vyskytnúť, keď zvládame nie veľký počet techník? SPRÁVNOU TAKTIKOU! Jedným z taktických prvkov je i útok v tempe. POZOR! Agresor môže byť len na prvý pohľad neozbrojený a v prípade priblíženia použije skryte držanú zbraň. Preto musíme vždy udržiavať odstup nad hranicu zásahu. Útok v tempe uskutočňujeme zo zásady až vtedy, keď je isté, že nemôžeme byť sami zasiahnutý.
Modelová situácia z praxe (jedna z mnohých). Odohralo sa to už mnohokrát vo večerných či nočných hodinách v uliciach dnešných veľkomiest. Zrazu sa pred nič netušiacou obeťou z tmy vynorí podozrivé indivíduum. S otázkou „Kámo nemáš cigu?“ sa pokúsi k nej priblížiť a zblízka napadnúť. Ako správne reagovať, ak sa i nám niečo podobné prihodí? S odpoveďou „Nie“ sa odsunieme alebo odskočíme nad hranicu zásahu. Ak agresor znova k nám vykročí, v tom okamihu ho zasahujeme v tempe nízkym kopom do brucha s následnými údermi lakťom do tváre jednou akciou (max.2-3 techniky). Bojový stret netrvá dlhšie ako 30 sekúnd. Využívame bitkárovu „indispozíciu“ a rýchle sa vzdialime. Je možné, že jeho kamaráti sa nachádzajú neďaleko a riziko stretu s nimi je veľké.
Sebaobrana a právo. Veľmi veľa ľudí má pocit, že sa nemôžu adekvátne brániť proti násiliu a ak by v prípade aktívnej obrany agresorovi ublížili, tak zákon bude na jeho (útočníkovej) strane. Tento názor nie je úplne presný. Trestný zákon pozná minimálne dva paragrafy – §13 a §14, ktoré hovoria o nutnej obrane a krajnej núdzi a z ktorých vyplýva, že všetko riziko a teda aj riziko možnej intenzívnej obrany na seba berie práve páchateľ trestného činu, čiže agresor. V prípade, že sa chcete bližšie zoznámiť s uvedenou problematikou trestného práva, kontaktujte svojho právneho poradcu.
Objavenie Grálu. Intuícia šermiara zvaná LE SENTIMENT DU FER sa dá získať len dlhoročnou praxou, nedá sa naučiť. Cit v prstoch držiacich zbraň sa prenesie až po jej hrot, zbraň sa stáva predĺženou šermiarovou rukou. Vďaka tomu vie predvídať úmysly protivníka o zlomok sekundy skôr, ako ich súper urobí. Rozumný človek, ktorý dokáže potlačiť svoje ego, sa násilnému riešeniu konfliktnej situácie snaží vyhnúť. Rozhodujúci je STAV MYSLE, ktorý si vytvárame sami. A myseľ dokonale ovláda ľudské telo. Objektívne a racionálne správne stanovenou stratégiou docielime, že stretný boj sa nezačne pre nás za nevýhodných podmienok. Ak sa boju nedá vyhnúť, intuitívne reagujeme na JEDEN UNIVERZÁLNY SIGNÁL (vyhodnocujeme len začiatok útoku). V tom spočíva podstata univerzálnej sebaobrany. Svoj Grál dokážeme objaviť len zmenou myslenia, nastolením rovnováhy dvoch mozgových hemisfér pravej a ľavej, spojením racionálnosti a intuície, rozumu a citu do jedného celku. Iba tak vieme správne, rýchlo a presne reagovať na súperov podnet, signál.
Umenie univerzálnej sebaobrany nesmieme chápať ako bojový systém či šport, ale ako filozofický koncept, ktorý dáva pocit slobody a nezávislosti.
Zdroj: http://hliva.blog.sme.sk
Viac o postapo prežití, urban survivale a TEOTWAWKI tu.
