Ako na oheň v daždi
Ako zapáliť oheň v daždi. Uton pekne zdokumentoval postup, ako na oheň, keď je všetko premočené a prší.
Už schádzam z kopcov, keď prestáva pršať. Do „civilizácie“ je to už len hodinka hájmi a lúkami. Sú tri hodiny poobede a ešte hodinu bude svetlo. Odbočujem na kus z chodníka a hľadám miesto mierne pod úrovňou terénu, aby som si urobil šípkový čaj a oddýchol si pri ohníku. V blízkosti nie je žiadna breza, ani borovica a vegetácia je kompletne premočená. Aspoň to bude zaujímavejšie.
Vyberám obľúbené súčasti výbavy, sekeru FISKARS X7ku a záhradnícku pílku od tej istej firmy. Na náradí je vidieť, že už má čo to za sebou, ale stále je rovnako funkčné.
Na zemi nachádzam padnutý kus nejakého listnatého dreva a skúšam či nehnije. Režem asi 8 cm široký konár (ide to dobre, do 30 sekúnd nemá píla čo robiť 🙂 ) a zisťujem, že v časti, ktorou ležal konár na zemi je zmáčaný asi do hĺbky 1 centimetra. Štiepam narezaný konár na triesky a opinelom z neho strúham hoblinky. Keďže je všetko mokré, hobliny zbieram do vonkajšej strany šiltovky. Viac ako zvyčajne… Idem na istotu, nemám chuť robiť to dva krát.
Púšťa sa do mňa zima a mám pomerne skrehnuté ruky, takže rozhodne nejdem cestou úhľadných kučeravých drievok.
Papekom rýchlo dlabem malú jamku, ukladám na dno väčšie suché triesky ako suchú plošinku na oheň. Ukladám priečne polienka, na ktoré budem neskôr ukladať triesky.
Zmrzačeným firesteelom, ktorý už mám roky, krešem asi minútu do piliniek, kým získavam plameň. Ďalej to už ide ľahko, keďže som si dal prácu s prípravou. Obkladám jamu viac či menej vlhkými trieskami, vysúšam ich a vychutnávam si teplo malého a zatiaľ mierne dymiaceho ohníka. Púšťam sa do prípravy šípkového čaju a relaxujem. Ani som nezaregistroval ako sa zotmelo. Preberá ma až pracovný telefonát. Maskujem stopy pobytu, balím sa a šmýkam sa blatistým chodníkom domov.