Pripájame stručný návod, ako a z čoho si urobiť čaj v zasneženej krajine.

Aprílové počasie nesklamalo, len je posunuté nejako viac k tomu zimnému. Kráčam pozdĺž potoka, rozvodneného jarným odmäkom. Počasie sa mení od slnečného až po husté sneženie a zasa späť. Dochádza mi čaj a ja sa rozhodujem, že si uvarím ďalší, kým je ešte svetlo. Obzerám sa po suchom práchne, ale ešte aj byle mrkvovitých a chmeľu sú premáčané. Ok, beriem čo je. Nachádzam mŕtvu bazu s asi 8 cm hrubým kmeňom a režem z neho dva 10 cm dlhé valčeky. To mi bude na čaj stačiť.
Cestou ochutnávam púčiky známych stromov. Niektoré mi chutia (hloh), ale väčšinou sú ešte silno cítiť rôznymi živicami. Nachádzam prvosienky, kozonohu, hluchavku, beriem ich ako vítaný zdroj vitamínov, minerálov a „účinných“ látok.

Zbieram sneh, robím z neho tvrdé gule, nech získam čo najviac vody z obmedzeného objemu, ktorý dokážem zobrať. Snažím sa nezbierať sneh zo zeme, ale z jeho pozostatkov na vegetácii.

Prichádzam na dobre kryté a opustené miesto, mám so sebou skladací drievkáč, takže nemusím hľadať a ani budovať ohnisko. Rozkladám ho, robím pár triesok, ale na získanie plameňa predsa len použijem kúsok papierovej vreckovky. Bude to rýchlejšie ako náročná príprava hoblín/práchna z tvrdého dreva. Proces netrvá dlho a už roztápam snehové gule v ešuse. Po čiastočnej filtrácii a prevarení považujem tekutinu za použiteľnú. Do vytemperovanej termosky lejem teda asi liter získanej vody a vhadzujem bylinky. Končím prestávku a pokračujem v prechádzke. Po polhodine skúšam čaj. Nie je zlý a konzumujem aj vyluhované zvyšky rastlín.
Celková bilancia času prípravy čaju s priebežným zberom ingrediencií a materiálu na varenie je cca 15 minút. Drevo bolo navlhnuté len do hĺbky pár milimetrov a aj to za pár minút vyschlo (obložil som trieskami drievkač).

ČO JE DRIEVKAČ? Drievkač je väčšinou skladací, zvyčajne rozmermi malý varič, ktorý ako palivo používa drevo. Býva bežnou súčasťou výbavy ľudí, ktorí radi chodia do prírody. Drievkače majú rôzny dizajn, hmotnosť rozmery aj cenu. Výhody: stabilný, bezpečný, regulovaný plameň, nízka spotreba paliva, dostupnosť paliva, sústredené teplo, komínový efekt, žiadne ohnisko. Nevýhody: hmotnosť, potrebná prax pri výbere a príprave paliva, obmedzený výkon.

Comments

comments