Bowdrill v zime
Volám s bráchom a trochu zlomyseľne popisujem krásnu scenériu spiacej prírody, ktorou práve prechádzam. Ten mi neostáva nič dlžný a vyťahuje na mňa požiadavku na videjko s bowdrillom. Mám čas a chuť trochu si oddýchnuť a tak súhlasím. Pokiaľ chcem uspieť musím mať perfektnú prípravu, inak sa mi činnosť nemusí podariť alebo pri nej strávim viac času ako plánujem.
Starostlivo zbieram, tenučké, skoro priesvitné prúžky brezovej kôry, dobre vysušenej vetrom. Beriem aj živicu, pretože podmienky nie sú ideálne a vytvorením žeravého uhlíku sa akcia nekončí.
Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk .
Kurzy prežitia so survivor.sk.
Keďže som v mladom neudržiavanom lese plnom náletu, rátam s tým, že nájdem suchú vŕbu alebo jelšu na dosku a vrták. Márne… Dal som si časový limit a preto vezmem prvý vhodný materiál. Kúsok ďalej vidím starý padnutý smrek bez kôry, čo je ideálne, pretože bude dobre presušený. Pílim. S nádejou pozerám na rez, ale vidím, že presušená je len horná časť. Budem sa musieť poobzerať po inom materiáli. Zachádzam hlbšie do lesa, kde nebude toľko fúkať.
Nachádzam vhodné miesto na odpočinok bez snehu a bez podrastu. medzi konármi je uložený suchý smriečok bez kôry, a dokonale sa hodí na moju bowdrillovú sadu. Ohnutý konár na luk, kúsok 3 mm REPky, kúsok živého dreva na prítlačný diel a môžem začať.
Mám pomerne skrehnuté prsty, ale snažím sa nepripustiť si, že by sa mi bowdrill nepodaril.
Pílim 2 polienka asi 30 cm dlhé a 7-8 cm v priemere. Rez je pekný, suchý. Smrekové drevo nie je na bowdrill ideálne, ale už som ho v minulosti vyskúšal a budem musieť trocha viac pri vŕtaní pritlačiť.
Vysekávam zo stredu polienka hranol a snažím sa vystružlikať z neho použiteľný vrták. Podobne pripravím aj dosku. Luk príliš nenapínam, aby som do neho vrták ľahšie osadil a tetivu radšej pri vŕtaní dopnem prstami.
S prvým vŕtaním som spokojný. Vrták robí dieru v tvare kruhu a horná časť mi v prítlačnom dieli pekne kĺže. Chvíľu vŕtam a keď sa jamka v doske trochu prehĺbi, vyrezávam do nej z boku nie príliš otvorené véčko.
Zužujem hornú časť vrtáku, aby sa nedotýkal okrajov diery v prítlačnom dieli a odrezávam obhorenú spodnú časť. Cieľom je vytvoriť čo najväčšie trenie dole a čo najmenšie hore, preto do otvoru v prítlačnom dieli pridávam trochu vlhkého machu.
Doska je vysoká asi 1,5 cm a tak s určitosťou viem, že budem vŕtať minimálne 2x. Na jeden raz to proste nedám. Vŕtam asi 30 – 45 sekúnd, dymu je požehnane a ja asi zomieram. Rozmýšľam, kde presne som nechal kondičku.
Opäť orezávam konce vrtáku a ide sa na to. Tento krát to bude buď alebo. Asi po pol minúte sa mi zdá, že dym už je pomerne hustý a tak ešte pol minúty vŕtam. Vyťahujem vrták z diery a s napätím čakám, či bude dym vychádzajúci z vytvoreného uhlíku stúpať aj naďalej. Po 20 sekundách som si istý, že mám žeravý uhlík.
Chvíľu rozmýšľam ako ho rozfúkať a rozhodnem sa nechať ho na doske, prikryť brezovými šúplatkami a rozfúkať. Uhlík si našiel potravu a odmenil ma plameňom.
Jemné suché chrastie, živica, ostatky po bowdrillovej sade a nakoniec aj ona sama končia na zväčšujúcom sa plamienku. Chvíľu sedím a hrejem sa pri ohníku. Aj keď to nie je môj prvý bowdrill vychutnávam si radosť z úspechu ako keby bol.
Po chvíli dôkladne zhášam ohník a likvidujem ohnisko. Ponáhľam sa na miesto so signálom, aby som sa pochválil bráchovi.
