Jedlo v prírode – čo lúka dala
Je čas olovrantu a tak sa chystám, natrhať si niečo na lúku a popri tom vyvenčiť psa.
Prvá rastlina na ktorú narážam je bolševník. Keďže chcem správne určiť druh, pozorne skúmam tvar listov. Režem a voniam stonku, potom prerezávam obal budúceho súkvetia. Vôňa je aromatická, ale nie nepríjemná.
Pozor pri manipulácii s boľševníkom. Môže obsahovať fototoxické látky, ktoré môžu spôsobiť vážne fotodermatídy. Identifikácia je málokedy úplne spoľahlivá a tak neodporúčame túto rastlinu konzumovať. Ale slnko dnes moc nesvieti 🙂
Ochutnávam len malú časť stonky a jedno malé súkvetie. Nechutia zle, nie sú horké, neštípu, sú dosť aromatické. Pravdepodobne je to teda bolševník borščový.
Ďalšia rastlina je lopúch v druhom roku života, lebo je na ňom jasná, aj keď skosená, stonka. Keďže nechcem zberom vyčerpať príliš veľa energie, nevykopávam koreň úplne ale lámem rastlinu asi 6 cm v zemi. Snažím sa dostať k dužine, ktorá pokračuje z už drevnatejúceho koreňa do stonky. Dužina je húževnatejšia, ale nie je horká a dá sa pekne vylúpavať a vyhrýzať. To isté platí aj o pazuchách stopiek. Tie sú krehkejšie a sladšie. Hm. Chutia aj psíkovi…
Nasledujúca pochúťka bola nejaký bodliak alebo ostropes, bez bližšieho určenia. Chytám jeden z horných listov a čistím stonku priamo na rastline, menej sa tak popichám. Obnažená dutina sa dá pekne dolúpať zlomením. Ostáva veľmi krehká a sladká dužina, ktorá pôsobí osviežujúco a potláča zľahka „drsný“ pocit v ústach, ktorý ostal po lopúchoch.
Pre zaujímavosť vykopávam aj pár korienkov nátržníku husieho. Čistím ich od hnedej šupky. Korienky sú viac menej bez chuti.
Keď prechádzam okolo pcháča zelinného, nedá mi neochutnať jeho surové nadzemné časti. Listové obaly s budúcim pichliačom chutia zaujímavo, nie však zle. Stopka je aj napriek prítomnosti bieleho latexu príjemne nasládla. List sa oproti nej zdá mdlejší a horkejší, ale dá sa.
Vracajúc sa z prechádzky ešte skúšam olúpanú stopku a stonku zo staršieho lopúcha. Stonka je vnútri húževnatá, ale nie až tak ako koreň. Nie je horká a som vcelku spokojný. So stopkou je to horšie, pretože aj keď nie je horká, je krehká ťažšie sa lúpe a sú v nej tvrdšie vlákna.
Celkovo som zjedol asi 6 x 15 cm stoniek pichliačov, mladé súkvetie bolševníku a asi 10 cm z jeho stonky, 5 x 10 cm častí lopúchu z priestoru vrcholu koreňa a spodnej časti stonky, 4 listy a 2 vyrastajúce kvetné obaly pichliača zelinného a 4 korienky nátržníku. Mal som šťastie a žiadna rastlina nebola nepríjemne horká. Na olovrant mi to celkom stačilo.
PS: Všetko spravidla varím a to z dôvodu likvidácie patogénov, zmäknutia potravy a pravdepodobne aj lepšej stráviteľnosti. Ak si pôjdete teda niečo natrhať na jedenie na lúku, odporúčam aspoň krátku tepelnú úpravu.
