Jedlo v prírode – júlový olovrant
Uton mi predstavil pár nových rastlín, z ktorých sme rovno pripravili menšie jedlo. Väčšinou mi dá rastlinu najprv ochutnať za surova a priloží dosť obsiahly výklad, ktorý žiaľ moja chatrná pamäť uchová len čiastočne. Našťastie ale robieva záznam a tak si budem môcť rastlinky pripomenúť aj týmto článkom a videom. Ešte by som dodal, že oheň zapálil Uton škrtnutím iskry z vyšúchaného firesteelu do brezovej kôry. Varilo sa na drievkači, takže sa minulo minimum dreva. Chutilo mi…
Ľahkú turistiku zakončujeme s bráchom prípravou olovrantu. Zastavujeme v zmiešanom lese, ktorý urobí tú správnu kulisu pre našu siestu.
Vyberám pár rastlín, čo nám rastú na ceste pod nohami. Zbierame netykavku malokvetú (struky + plody), žltnicu maloúborovú (listy + sem tam kvet), hviezdicu prostrednú (vňať) a na okorenenie horčiak pierprový (vňať). Prvé tri rastlinky majú skvelú chuť aj za surova, aj keď hviezdica obsahuje saponíny a netýkavka šťavelany (podľa pfaf).
Pár metrov ďalej beriem kvet túžobníku brestového a rumančeku diskového na čaj. Vodu beriem z blízkeho potoka a filtrujem ju cez kúsok papierovej vreckovky. Zapaľujem drievkač, varím vodu a 2x blanšírujem vždy v novej vode plody a zbytky strukov netykavky. Pár minút varím aj ostatnú zeleninu. Na záver pridávam na jemno nakrájané časti horčiaku a mierne špenát dochucujem soľou a paprikou.
Olovrant chutí, ale je ho pre dvoch dosť málo. Nevadí, s pocitom niečoho teplého v žalúdku pokračujeme medvedím chodníkom ďalej…
