Košikárstvo – o minulosti a vŕbovom prútí

autor · 29 marca, 2014

Košikárstvo je pletenie, prípadne aj predaj, predmetov z prútia, z koreňov drevín, z lubov, z kukuričného šúpolia i zo slamy (prírodných pletív).
Je to jedno z najstarších remesiel, ktoré v nezmenenej forme prežilo až do súčasnosti. Košíky sprevádzajú ľudstvo odjakživa, ale keďže podliehajú skaze a opotrebovaniu, vieme o dávnych košíkoch menej ako napríklad o keramike.

Najstaršie košíky boli objavené v Egypte a boli staré 10,000 – 12,000 rokov, čo je viac ako majú najstaršie objavené kusy keramiky.

košikárstvoMAIN

MinulosťKošikárstvo v Európe bolo veľmi rozmanité. Čo sa týka materiálov, na Severe a v Rusku prevládala breza, na väčšine územia vŕba a v južných oblastiach zasa trávy. Najstaršie fragmenty košov zo severu pochádzajú z čias Vikingov. Boli vyrobené z brezových koreňov a vŕby. V pletení z korienkov vynikali hlavne Laponci, ktorí žijú na území štyroch štátov – Nórska, Švédska, Fínska a Ruska.
V rímskej pevnosti Vindolanda na území dnešného Škótska sa dochovali časti vŕbových košov pravdepodobne z obdobia okolo roku 123 n.l. Najstarší košikársky cech bol založený v Paríži v roku 1467.

Košikárskou veľmocou Európy je dnes Poľsko, kde ako materiál prevažuje vŕba.

Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk .
Kurzy prežitia so survivor.sk.

Košikár pri pletení koša na sečkuHistória na Slovensku

Najviac rozšírená bola výroba košov z prútia, doložená na území Slovenska z raného stredoveku a nepochybne známa aj v storočiach predtým. Z výroby na vlastnú potrebu sa košikárstvo stalo domáckou výrobou, no remeslom bolo ojedinele: jediný košikársky cech je známy z Pukanca (vznikol v 17. storočí).
Pletenie košov bolo aj v nasledujúcich storočiach všeobecne rozšírené. Koše boli do 20. storočia súčasťou vybavenia každého roľníckeho hospodárstva. Používali ich remeselníci, obchodníci, aj v mestských domácnostiach.
Košikárstvo sa rozvinulo najmä na prelome 19. a 20. storočia. Na Slovensku vtedy bolo asi 270 kvalifikovaných a vyše 1 000 domáckych košikárov. Koše sa predávali na trhoch, jarmokoch, podomovým obchodom a cez priekupníkov. V 50. rokoch 20. storočia bolo košikárstvo ako živnosť nahradené výrobou pre ÚĽUV a výrobné družstvá.

Patrónom košikárov bol sv. Anton Pustovník, ktorý žil na prelome 3. a 4. storočia.

Vŕba košikárskaMateriál

Materiál, ktorému sa budeme ďalej v tejto sérii článkov venovať je vŕba. Podľa druhu vŕbového prútia sa košikárstvo delí na výrobu z nešľachteného (nelúpaného) a šľachteného (vareného, lúpaného alebo štiepaného) prútia. Rezalo sa vždy vo vegetačnom období, keď obsahovalo dostatok miazgy a ľahko sa lúpalo. V povegetačnom období sa muselo vŕbové prútie variť, aby sa kôra bez ťažkostí odlúpila.
Väčšina ľudí sa domnieva, že na výrobu košov sa používa prútie smutnej vŕby. K tomu omylu ich pravdepodobne zvádzajú jej dlhé konáre, ktoré siahajú až po zem. Na pletenie sa však používa hlavne prút vŕby bielej, ktorý rastie výlučne zo zeme alebo z kra. Ďalšie druhy vŕb, ktorých prútie môžeme v prírode nájsť:
Vŕba košikárska – konopina (Salix viminalis). Hovorieva sa jej aj viminalka a je veľmi rozšírená. Najčastejšie rastie v povodí potokov a riek, v piesočnatých, ílovitých a hlinitých pôdach. Po olúpaní je krásne biela, varená má svetlo červený odtieň .
Vŕba mandľová – mandľovka (Salix amygdalina) je ďalší druh vŕby s vynikajúcimi vlastnosťami. Prúty vŕby mandľovej sú zelenohnedé alebo zelenožlté. Drevo je húževnaté a neláme sa. Po varení má zlatohnedú farbu.
Vŕba purpurová (Salix purpurea ) a rakyta (Salix caprea). Prútie obidvoch má zelenožltú až červenohnedú farbu, je tenké, hladké, pomerne tvrdé a málo sa rozvetvuje. Pri umelom miazgovaní sa veľmi dobre lúpe a po varení má žltkastú farbu.

Zber košíkárskej vŕbyZber
Vŕba, tak ako iné dreviny podlieha vegetačnému cyklu. Na jar prútím začne prúdiť miazga, púčiky sa rozvinú a začnú rásť nové konáriky alebo prútiky. Počas celého vegetačného obdobia naberajú na dĺžke a hrúbke a na záver, koncom leta miazga prúdiť prestáva a prúty už iba vyzrievajú. Nakoniec koncom októbra opadne lístie a vŕba je pripravená na zimný spánok. Optimálny pre vŕbový krík aj kvalitu prútia je zber v zime, v čase vegetačného pokoja, pretože prútie je najlepšie vyzreté a vŕbový krík či strom nie je rezom poškodený. V tomto čase sa prútie najčastejšie zberá, ako na zelené použitie, tak aj na výrobu červeného, či bieleho prútia bez kôry.

Úprava materiálu

Prútie v kôre, tak ako narastie v prírode je v podstate hneď možné použiť na pletenie. Také prútie košikári volajú zelené.Pri pletení zo zeleného prútia je však potrebné počítať s tým, že po vysušení materiálu stratí trochu objem a úplet stratí trochu na pevnosti.

Pre ušľachtilejšie výrobky však košikári vŕbu vyzliekajú zo šiat. Podľa toho kedy a ako to robia, získavajú prútie biele alebo červené.

Miazgovanie
V zime, keď príroda ešte spí, prúty odrežeme a postavíme do vody a podľa možnosti aj do tepla, prútie ožije a naberie miazgu. (tento postup som skúsil dva razy, ale výsledok nepotešil. Bolo to spôsobené pravdepodobne kvalitou nazbieraného materiálu ale miazgovaním sa mi podarilo „oživiť „ iba časť dĺžky prútov. Zbytok dĺžky ostal mŕtvy a nevhodný na pletenie. Používam na pletenie zatiaľ len „zelené“ prútie).

Štiepenie vŕbového prútuLúpanie

Keď potrebujeme získať pekný, hladký prút, musíme ho stiahnuť z kôry. Túto činnosť voláme lúpanie. Prútie nie je však rovnaké a preto sa vo výrobe často používa na lúpanie ešte stále štiepací valček, štipák, ktorý si jednoducho vyrobíme kdekoľvek v prírode. Postupujeme pri tom tak, že si odrežeme hrubší kolík, dlhý 30 cm, nožíkom opatrne naštiepime jeho jednu stranu do tvaru kríža a dva protiľahlé výrezky podrežeme a odlomíme. Takýto štipák môžeme na lúpanie použiť hneď. Sušením na slnku drevo (prút) stvrdne, získa potrebnú štruktúru a to znamená predlženie jeho životnosti. Lúpaním sa získava biele prútie.

Varenie

Iným spôsobom úpravy prútia je jeho varenie. Existuje viac spôsobov varení a každý je správny. Prúty varíme niekedy iba vtedy, ak potrebujeme z dobre vyschnutého (zeleného) prúta oddeliť kôru od dreva. Pravda, varením sa kôra sama neoddelí, preto treba prút opäť olúpať štipákom. Dĺžka varenia závisí od toho, ako je vysušené zelené prútie. Keď nám nejde o osobitné úpravy, môžeme lúpať prút hneď, ako je to možné. Dlhým varením sa kvalita prútu nepokazí. Prútie varíme v primeranej veľkej nádobe za stáleho varu, približne 6 hodín celkom ponorené vo vode. Varením sa získava červené prútie.

Hrubšie vŕbové prúty sa štiepajú na tenšie a tiež je možné vŕbové prúty úplne vysušiť a pred pletením namočiť, aby sa prútom vrátila ohybnosť.

Séria článkov o košikárstve:

Pletenie a košikárstvo – úvod k sérii článkov o košikárstve

Košikárstvo – pletenie z prírodných materiálov (ukážka rôznych materiálov a výrobkov z nich)

Košikárstvo – o minulosti a vŕbovom prútí – história a základné fakty o vŕbe, ako materiále na pletenie

Košikárstvo – ako začať – výber materiálu a anatómia košíka

Košikárstvo – rebrový košík

Košikárstvo – košík s rúčkou

Zdroje

Comments

comments

Ďaľšie články

 

Menu

survivor.sk na FB

Facebook

hamaka

Výstroj do prírody

vystroj