Prístrešok zo snehu
Ďalší článok od Utona. Mrzí ma, že nedodal fotky zo zimného kempu vo Veľkej Fatre, lebo spánok v snehu tam nebol voľbou ale jedinou alternatívou a tak by fotky tých prístreškov dali obraz o praktickej improvizácii a maximalizácii komfortu pri minimálnom úsilí. Možno sa nejaké nájdu na stránke armytraining.sk. Ale teda vďaka, že aspoň niekedy má ten foťák po ruke. 🙂 Viem, že ďalšiu noc prespal na rohoži z rákosia bez prístrešku a možno by bolo zaujímavé porovnanie či sa vyspal lepšie abo skôr ani nie.
Po návrate zo zimného kempu vo Veľkej Fatre, v ktorom sme sa s kamarátmi z Army Trainingu na kopcoch poriadne zničili, som sa rozhodol vybudovať si prístrešok na mieste, ktoré nebude také idilické ako v krásne zasnežených horách. Vybral som si bažinatú oblasť s cca 30 cm snehovou pokrývkou –čiže klasický záhrab nehrozil. Takisto bolo nevhodné nahádzať snehovú kopu a dieru urobiť do nej (quinzee), pretože spodná časť snehu bola poriadne premočená a nebolo ho ani dosť. Vybral som si spôsob vytvorenia stien zo snehových kvádrov spevnených rákosím a strechou takisto z rákosia. Miesto vchodu som volil po vetre, aby mi tam cez neho nefúkalo. V pôdoryse som poriadne udupal sneh a začal stavať steny. Nebolo to nič ľahké, keďže snehu bolo málo a musel som preň chodiť čoraz ďalej. Pomohla by mi celta, do ktorej by som nahrnul viac snehu a pritiahol ho k prístrešku. Akokoľvek… do hodiny som mal hotové tri steny, ktoré boli pri hlave asi 90 cm vysoké. Poukladal som na ne po dĺžke niekoľko konárov na spevnenie strechy a začal klasovito ukladať nasekané rákosie. Po chvíľke som v rezaní rákosia získal určitý grif a išlo to dosť dobre. Strechu som po krajoch poriadne zaťažil snehom a trochu ho prisypal i na vrch. Z vnútra som skontroloval steny a opravil/spevnil diery a presvitajúce miesta. Potom som sa začal venovať „podlahe“. Dno som vystlal cca 10 cm hrubou vrstvou rákosia, čo mi zabezpečilo komfortné spanie aj bez karimatky. Tyčkovitá štruktúra podlahy zabezpečovala, že voda vzniknutá topením stien a kondenzom stekala dole a nedržala vodu ako by to spravila karimatka. Na záver som sa venoval dverám. Do príbytku viedol otvor, akurát na pohodlný vstup po štvornožky. Dvere som urobil tak, že vo vzdialenosti cca 80 cm od seba som položil dva konáre dĺžkou presahujúce šírku vstupného otvoru. Na tie som nanosil ďalšie rákosie a spojil ďalšími konármi, ktoré som k sebe pevne priviazal. Efekt bol postrehnuteľný a po zapálení malej sviečky, umiestnenej v snehovom výklenku v stene tam bolo o chvíľu citeľne teplejšie ako vonku.
Noc som strávil v pohode a na prístrešok, ktorý som si postavil som si zobral až príliš teplý spacák (Carinthiu Defence 4). Vďaka hrúbke podlahy mi spacák zo spodu ani bez karimatky nenavlhol. Samozrejme trochu kondenzu okolo otvoru na ňom bolo, ale tomu sa nevyhnete…
V noci mrzlo, lebo premáčané stopy ktoré som pri stavbe v močiari narobil boli spoľahlivo zamrznuté, ale nebyť rušného nočného života v rákosí bol by som spal bez prerušenia.
Ak ťa článok zaujal tak nás lajkni na FB a vždy budeš vedieť keď zavesíme nový článok.
