SILVESTER BEZ SNEHU A BEZ SPACÁKU
SILVESTER BEZ SNEHU A BEZ SPACÁKU
Ako začína byť zvykom, snehu sa v decembri do nadmorskej výšky okolo 500 m n.m. moc nechce. Výdatné decembrové dažde som zmeškal, a tak si užijem aspoň premočený les. Keďže nejdem moc hlboko do lesa a do 30 – 45 minút som v „civilizácii“, beriem si len malý ruksak.
Čelovka + článok, nôž, kresadlo, sekera, pílka, 1l vody, malá deka, celta a pár REPiek, niekoľko náplastí, Betadine, turniket, pár obväzov, ALU fólia a veci na natočenie videa. Ostatné pobyt spríjeňujúce veci určite nájdem cestou.
Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk/kurz-prezitia-v-tabore/
Kurzy prežitia so survivor.sk.
Očakávam že si nájdem večeru a možno raňajky, PET fľaše na termofor a materiál na lôžko.
Po objavení topinamburového porastu kašlem na bylinky a beriem len šípky a popadané jablká na čaj. PET fľašu, žiaľ, nachádzam len jednu a plním ju v hlbšej kaluži. Ocenil by som tri. Bude mi zima.
Prechádzam popod liesky a rozmýšľam, že si z nich urobím lanový rošt a budem spať vo vzduchu. Fakt? 4 stupne nad nulou a v noci mráz… s jedinou PET fľašou? Fakt. Počítam s tým, že sa niekoľkokrát prebudím na chlad.
S tmou vchádzam do kalamitného lesa, ktorý sa mi moc nepáči. Popadané kmene aj konáre. Ďalej sa mi však ísť nechce a tak hľadám relatívne bezpečné miesto v hustom poraste. Miesto má jednu nesmiernu výhodu a tou je, ľahké získanie čečiny na podstielku.
Znovu zvažujem konštrukciu prístrešku. Odhrabanie mokrých listov, vysoká vrstva čečiny pod seba a za seba, celta, deka a spím ako v septembri.
Hm… Nuž pri najhoršom to zrealizujem v noci, pokiaľ to kvôli mrazu nedám.
Výroba roštu mi zaberá asi 20 minút vrátane zberu materiálu. Čečina 15 minút. Samotnú konštrukciu viažem tak, že nad a aj pod rošt upevňujem posúvateľné REPky. Vrchná bude slúžiť na vytvorenie priestoru nad lôžkom. Keď sa bude tvoriť kondenz, ten nebudem pohybmi zotierať, ale bude stekať po stenách. Spodná je dôležitejšia, pretože zabezpečí, že mi vietor nebude ochladzovať lôžko zospodu.
Na rebríkovú konštrukciu so vzdialenosťou jednotlivých priečok asi 10 cm, ukladám 10 cm vrstvu čečiny. Hrubšie konce ukladám do klasu po krajoch, aby ma v strede netlačili. Najviac podkladám hlavu a stred lôžka, nohy dosť flákam.
Celtu s pomocnými šnúrami obtáčam okolo lôžka a stromov a následne ju uťahujem tak, aby som čo najviac zamedzil prúdeniu vzduchu. Keby som mal poriadny spacák, vánok by som vítal, pretože by sa postaral o časť kondenzu. S dekou je to však strata cenného tepla, aj keď za cenu vyššej vlhkosti.
Na rade je oheň. Z koruny suchého dubu beriem konáre bez kôry. Toto drevo dobre a teplo horí a keďže je husté nepremáča sa tak veľmi počas dažďov. Živica zo smreku je v týchto podmienkach skoro nutnosť. Keďže som nenarazil na brezu ani borovicu, kresať budem do smrekových piliniek, získaných z vnútorných častí hrubšieho konára. Raz, dva, tri… Oheň horí a ja si idem pripraviť šípkový čaj, v ktorom povarím jablká. Výsledok je výborný.
Rozhrabávam pahrebu, do ktorej hádžem topinambury. Budem ich vyhrýzať zo šupky, a tak sa s čistením moc nezaoberám. 20 minút trávim v svojom novom prístrešku, zľahka sa hojdám a teším sa z výborného kyslastého čaju.
Vyberám hľuzy z ohňa a o chvíľu je po všetkom. Spokojný pozerám do ohňa a na vychádzajúci mesiac. Cez oblaky sa zdá, že je v splne. Mozog rýchlo potláča myšlienky na horory, s ktorými som sa v nedávnej minulosti stretol. Začína fúkať.
Hrejem termofor, pripravujem – pre istotu – tri sady na zapálenie ohňa v noci a zaspávam. O pár hodín sa budím na chlad, vyberám deku, dohrievam termofor a opäť zaspávam.
Zase sa budím na chlad, pridávam alu fóliu, opäť hrejem termofor. Spím až do svitania.
Ráno je hmla, a mimo les, namrznutá vegetácia. Keďže sa neponáhľam, tak pri ohni ešte chvíľu vegetujem. Hreje ma silný čaj z ihličia.
Zhášam oheň a upratujem po sebe priestor.
Lôžko je zaujímavé svojou jednoduchosťou, pohodlnosťou a preto, že spím nad zemou rád. Aj keď som sa v noci pár krát zobudil, tak som to čakal, vedel som s čím je to spojené a koľko času mi to asi zaberie. Ráno som vstal odpočinutý a o to pri bivaku ide. To, že som sa triasol viac ako v spacáku a minul viac kalórií, mi po Vianociach nijako nevadí J . Pokiaľ by som však bol ďalej od ľudí, volil by som jednoduchý prístrešok na zemi, bližšie k ohňu. Odrazová stena by bola dokonalejšia a bližšie k ohňu.
