Jedlo v prírode – príprava horkých listov
Jedlo v prírode – príprava horkých listov.
V poslednej dobe mám možnosť dostať sa vonku častejšie. Od krátkych tulákov po okrajoch Fatier, cez prespatia v lesoch až po viacdňové prechody. Ak sa dá, snažím sa nájsť priestor na precvičenie zálesáckych rutín, alebo odskúšať niečo nové. Dnes mám pár hodín, ktoré strávim na lúkach a okrem slušnej dávky pohody z pobytu v prírode, skúsim ochutnať aj niečo nové, resp. pripravené na iný spôsob.
Tentokrát sa zameriavam na rastliny, ktorých listy sú v tomto období už extra horké. Budem variť polievku a následne placky zo šťaveľu tupolistého, listov chrenu, bodliakov, nejakých pichliačov a listov lopúchov.
Mám poruke väčšiu zásobu vody, aby som ju mohol počas varu meniť. Varím každú bylinu zvlášť, aby som zistil, ktorej vydrží horkosť najdlhšie. Pri výmene vody vyberiem rastliny, vyžmýkam ich, ochutnám a dám na bok. Do prázdneho ešusu dám zovrieť novú vodu a vyžmýkanú masu dávam až do nej.
Šťaveľ tupolistý stačilo variť v dvoch vodách po 10 minút. Rastliny zľahka zhnedli, boli trochu slizovité, ale po horkosti ani stopy.
Bodliaky a pichliače som varil rovnako v dvoch vodách a boli chuťovo prijateľné. Pichliače sa rozvarili úplne.
Chren som varil v 3 vodách a výsledok bol takisto akceptovateľný, t.j. bez horkosti.
Najdlhšie – 4 vody potrebovali listy lopúchu. Prvé dve výmeny boli neznesiteľné a po tretej stále ostávala v puse horká príchuť.
Po dovarení všetkých rastlín som ich zmiešal, pridal bujón a keďže som bol hladný tak aj lacnú náhradu za krutóniky. Zjedol som 3-4 deci polievky, nebola chuťovo najlepšia, ale nebol som z nej ani nejak sklamaný.
Zo zvyšku som nakoniec opäť vytlačil vodu, vyformoval placku, obalil ju do múky a za ďalších 15 minút som už bol spokojný…
