O čaji, noži, dechte a kope bordelu
O čaji, noži, dechte a kope bordelu
Opäť to raz vyšlo tak, že prší. Ale to je dobre, pretože ma to núti robiť veci dôkladnejšie. Idem naľahko – kresadlo, malá DD celta, trocha vody a pomerne nová polkilová jeba z ocele namiesto Opinelu.
Nie som zástancom veľkých nožov, obzvlášť pokiaľ je ich váha vyššia ako hmotnosť noža a pílky dohromady. Po Drop Forged Survivalist od Cold Steelu však už dlhšie pokukujem a tak si ho zaobstarávam. Konštatujem, že je naozaj mimoriadne odolný, aj keď zlatistý povrch drží len, kým ho nevytiahnem z puzdra. Keď už mám veľký nôž, očakávam, že zvládne prácu noža, pílky, sekery aj mačety. Zo začiatku mi nevyhovuje umiestnenie ťažiska noža, takže chvíľu trvá, kým si pri sekaní zvyknem. Rozhodne ho v testovacej fáze nešetrím a idem až za hranicu dobrých mravov, čo sa týka jeho využitia. Kovový kýbeľ, drôty… všetko dáva. Vrhám ním do suchého dreva a testujem odolnosť špičky – spokojnosť. Nakoniec skúšam ako reže a som vcelku spokojný. Ostrie drží. Samozrejme pri 500 gramoch idú jemné veci ťažšie. Mám za to, že občasná výmena výstroje nie je na škodu a je treba trénovať zručnosti s rôznymi nástrojmi.
Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk .
Kurzy prežitia so survivor.sk.
Prechádzam známou jesennou prírodou a počúvam len kvapky padajúce na celtu, z ktorej som si spravil slušný pršiplášť.
Zbieram rastliny na čaj, ale špeciálne sa na ne nezameriavam. Nachádzam túžobník brestový, ktorého chuť mám veľmi rád. Beriem koreň. Ten možno nemá toľko liečivej drogy ako kvitnúca vňať, ale chutí a vonia úžasne. K tomu mäta, šípky, repík,… klasika.
Vchádzam do lesa, či nebudú nejaké hríbiky, ale nachádzam len ostatky súčasného slovenského trendu vo forme odpadu. Väčšinou len zahundrem, vytiahnem vrece a odpad zoberiem. Teraz ho však idem skúsiť využiť. Kýbeľ, niečo čo bolo igelitom, konzervy…
Chvíľu uvažujem a plánujem. Beriem k odpadu aj nejakú brezovú kôru a skúsim získať trochu dechtu.
Volím si bezpečné miesto na táborenie. Už neprší, ale všetko je mokré a tak sa ohňa vymknutého spod kontroly nebojím. Okrem toho v blízkosti je voda a dosť palivového dreva.
Sekám nožom do plechového kýbľa, vŕtam ním do zeme dieru a následne skúšam vytvoriť zo suchého stredu smrekového konára malé pilinky. Ide to v pohode.
Zo suchých stredov konárov, robím väčšie aj menšie triesky. Krešem do piliniek a o chvíľu mám plameň. Využívam kýbeľ ako odrazovú stenu a rozdiel je výrazný. Okrem toho ho obkladám mokrým drevom, nech preschne a nedymí. Plechovky sa zdajú byť pomerne nové. Vytieram ich uhlíkmi, chvíľu ich s nimi vyváram a robím si v jednej čaj. Užívam si ho. Ležím na lôžku zo starého jemného chrastia a nejakej smrekovej kôre, na to ukladám ešte celtu. Ležím v suchu a v závetrí.
Neskôr suším a rolujem do plechovky brezovú kôru, ale nečakám nijaký zázrak. Viečko dobre netesní a kôry je pomerne málo. Nevadí. Odpočívam.
Ohnisko už je chladné a tak vyberám zakopanú plechovku. Na spodku je len pár kvapiek dechtu. Na palivo málo, na repelent a dezinfekčné účely tak akurát. Decht už je chladný a hustý a tak ho z plechovky vytieram prstom. Beriem obal z papierových vreckoviek a uskladňujem v ňom decht.
Ešte chvíľu pozerám do farebných korún stromov, Začína fúkať a ja rozmýšľam či prespať. Tento krát nie… likvidujem táborisko, beriem vrece s odpadom, vychádzam z lesa a chystám sa ešte chvíľu motať po lúkach.
