Nadišiel dlho očakávaný piatok, kedy sme mali s priateľmi z Červeného kríža prežiť pár poučných hodín. Tento krát sme sa ako satisfakciu podujali pripraviť pre nich niekoľko základných tém z oblasti prežitia. Ani jedna skupina celkom nevedela do čoho ide a celé to zaváňalo dobrodružstvom.

Akcia začala zoznámením sa s priestorom a vybalením. Nasledovala prednáška o ohňoch, kde si všetci precvičili rôzne spôsoby zapaľovania ohňa a konštatujem, že zdravotníkom to išlo naozaj výborne a nikto by neostal bez ohňa.

Po krátkej prestávke sme boli zdravotníkmi vyzvaní, aby sme sa rozdelili na 4 skupiny. Oni vytvorili 4 stanoviská a my sme skonštatovali, že minulú akciu to bolo s komparzom výrazne lepšie. Mysleli sme si to až do chvíle, kým nezaznela píšťalka na začiatku akcie.

Prvé stanovisko, úplne opustený zdravotník s balíčkom obväzového materiálu. Požiadavka však prekvapila. Po popísaní scenára nám bolo jasné, prečo figuranti nedorazili. Nebolo treba. Celé cvičenie malo charakter sebaošetrenia a vyriešenia situácie bez možnosti okamžitého privolania zdravotníckej pomoci. Boli sme vyzvaní, aby sme ošetrili zranenia sami sebe tak, že do nemocnice sa dostaneme najskôr za 24 hodín. Proste paráda. Nikto z nás na to nebol pripravený.

Výplach oka. Jednoduchá teoretická záležitosť sa v tme pri zapnutých čelovkách realizovala pomerne ťažko. Žiadna teória. Fyziológ, striekačka a vyplachuj… Najprv parťákovi, potom sebe. Nakoniec transport na ďalšie stanovisko, pri ktorom ako tak videl len jeden zo skupiny, ostatní mali po ošetrení previazané oči.

Ďalej sme sa dostali na stanovisko, kde sme si nasimulovali masívne krvácanie. Lekárka, nám fixkou vyznačila dĺžku a otvorenosť rany a my sme sa mali o seba postarať. Od začiatku bolo jasné, že k tomu, aby sme to zvládli potrebujeme najprv teóriu. Turniket, leukostehy, motýliky, prekrytie…. Mimoriadne poučné… Poranené miesta mali ostať obviazané až do konca výcviku, aby sme si overili kvalitu našich obväzov.

Nasledujúce stanovisko riešilo ošetrenie termického poškodenia, ako omrzliny na dolnej končatine, tak popálenie dlane a prstov. Opäť v bežnej situácii pomerne jednoduchá prvá pomoc. V horizonte 24 a viac hodín, kedy sa o seba musíte postarať, zložitejšia záležitosť. Po ošetrení musí zranenie bolieť čo najmenej, musíte byť schopný obuť si znova topánku a s rukou aspoň obmedzene fungovať. Nadrilované činnosti ako zakladanie ohňa a stavba prístrešku by sa asi značne predĺžili.

Na poslednom stanovisku nás čakali traja zranení figuranti. Jeden po páde zo stromu v bezvedomí, ďalší zlomená ruka a nakoniec zlomená noha. Cvičenie bolo zamerané na logistiku a zoradenie si priorít. Riešilo sa podchladenie, narovnanie končatiny a transport.

Všetky 4 stanoviská teda riešili nás samých a naše ošetrenie v odlúčení od bežnej pomoci a civilizácie. Poskytli návody na samotnú realizáciu ako aj na pomôcky do lekárničky, ktoré môžu tieto úkony urýchliť.

Oviazaní, ale nabrífovaní sme pokračovali v programe. Venovali sme sa prístrešku a efektívnemu využitiu spacáku. Noc nebola studená, nepršalo, ale aj napriek tomu, prístrešok nikto neodflákal.

Keďže už bolo pomerne neskoro, tak sme dali formality stranou a užili si pomerne hlučnú a krátku noc.

Druhý deň začal prednáškou z topografie a následným cvičením. Ako nás, tak aj zdravotníkov preverili azimuty,  vzdialenosti a ich odhad v zahmlenom ráne. Na konci cvičenia bol každý schopný využívať pri presune mapu a buzolu.

Krátke raňajky a prednáška o jedlých rastlinách zakončená prípravou polievky a placiek z uvedených rastlín. Myslím, že chutili.

Na rade boli zdravotníci a pustili sme sa do druhého kola preskúšania/učenia.

Ošetrenie uhryznutia vretenicou a repozícia ramenného kĺbu boli začiatok.

Ďalšie stanovisko zahŕňalo chalana v bezvedomí a neúplnú anamnézu od jeho priateľky. Inzulínovú pumpu a glukomer  veľa z nás videlo prvý raz. Takisto bolo veľmi poučné riešenie hypoglykémie so zapnutou inzulínovou  pumpou, absencii cukru alebo inej sladkosti a použitie lieku, ktorý mal postihnutý pri sebe.

Záverečné stanovisko zahŕňalo privolanie helikoptéry, popísanie základných chýb, ktorých sa  volajúci najčastejšie dopúšťajú a popísanie navigačných signálov pre pilota. To všetko na zabezpečenie transportu postihnutého po KPR.

Stretnutie s ľuďmi z červeného kríža malo pre nás veľký význam. Nielen, že sme si zopakovali základnú prvú pomoc v prítomnosti odborníkov, ale dostali sme ako pridanú hodnotu návod na riešenie situácii v odlúčení. Zdravotníkom sme na oplátku dali možnosť nazrieť do nášho fungovania v prírode a odskúšať si pár základných vecí. Len pár… Kopec tém ostalo nabudúce…

Na záver ďakujem priateľom z Červeného kríža za ochotu , trpezlivosť a odbornosť a chalanom zo Strikers, Special group, CAT a Kerberos za disciplinovanosť a preukázané vedomosti.

Comments

comments