Noc v mrazivých podmienkach bez špeciálneho high-tech výstroja. Zimné zálesáctvo, vyhrabanie trošku jedla spod snehu a spánok pri nízkej teplote. Pekný kúsok, ďakujem Utonovi za článok aj videá.

Nabudený po nedávnej prechádzke na Minčol, na ktorom bola pravá zimná atmosféra vyrážam von. V noci má byť -15, čo je skvelý čas na otestovanie nového spacáku. Deň je až gíčovo krásny, mierny mrázik, modrá obloha. Robím si narýchlo plán… Nájsť niečo pod zub, vyskúšať dostupné práchna, pripraviť prístrešok s ochranou proti vetru a samozrejme dobre sa vyspať. Priestor, ktorý k činnosti volím je chudobný. Vŕby, jelše, suché paliny, vratiče a zlatobyle. Hlohy a šípky sú holé… WTF? Nakoniec nachádzam niekoľko zelených listov žihľavy, trocha lipkavca, pár listov ostružiny a šípok. Dokopy asi 120 g, čo by mohlo priniesť nejaké vitamíny a cca 170kJ energie :D. Nesnažím sa prepočítať koľko práce môžem vykonať, aby sa mi to energeticky oplatilo… 😀

Spomienka na výlet na Minčol…

Prichádzam na miesto, ktoré sa mi na bivak páči, lebo je skryté, chránené pred vetrom a je tu nejaké palivo. Rátam s tým, že s chýliacim sa večerom, začne všetko ešte viac primŕzať, a tak si predpirpravím sneh a drevo na večer.

Pokračujem v prechádzke a postupne kresám do suchého lipkavca, vatovytých ostatkov na vrbkách a bodliakoch, listov suchej trávy a vrcholkov rákosia (tu je krátke videjko). Tajne dúfam, že objavím pállku alebo topinambury. Nič. Hm.. Zisťujem, žezačínam cítiť miernu nenávisť k domácemu hlodavcovi, ktorý mi vytunoval kanady.

Púšťam sa do prístrešku. Bude zložený z dvoch nezávislých dielov, aby mi pri prehadzovaní sa v noci nepadala srieň na tvár a na spacák. Vrchný diel je klasické Áčko, ktorého jedna strana je uzavretá. O zem ho upevňujem brvnom a dvíham zvyšný koniec, aby som posilnil ochranu proti vetru. V spodnej časti prístrešok izolujem snehom. Vnútorná časť visí na vlastnom ridge line, aby bola nezávislá, jej význam je v tom, že vyväzujem kraje celty do hora, ako ďalšiu stenu proti vetru a zároveň zabraňujem, vnášaniu snehu pod spacák. Druhý otvor utesňujem ruksakom. Áčko sa zdá byť dosť vysoké, ale mám pravdepodobne dobrý spacák a viem, aké náročné sú činnosti v nízkom prístrešku.

Na rade je drevo a oheň. Keďže dlhšie mrzne, drevo nie je mokré.. :D. K dispozícii mám vŕby, ktoré nie sú preslávené svojou výhrevnosťou. Zbieram materiál, ktorý neleží na zemi, pílim ho a robím menšie triesky. Na podpal použijem suchý lipkavec a suché byle z bolševníka. Oheň rozkladám v primitívnom drievkači urobenom z prasknutého ešusu. S veľkým ohňom by bolo možno menej roboty, ale bolo by zbytočne viac svetla a dymu. Tepla je zatiaľ tak akurát. Odrazová stena tomu dosť pomáha.

Zbieram sneh a topím ho na vodu. Je v nej dosť sajrajtu. Vodu potrebujem na pitie, na varenie a do termoforu. Mám čas a nie je mi zima a tak prvú vodu použijem do termoforu, ktorý ukladám v blízkosti ohňa. Varič dosť dymý a slabo horí a tak dvíham nádobu vyššie, nech má oheň viac kyslíku. Stena je postavená dobre a dym sa točí mimo mňa a prístrešok. Pomaly začína vrieť voda na varenie, cez pančuškovo-vreckovkový filter, prelievam vodu do termosky a vkladám do nej aj zmrznuté šípky a listy. Nad ohňom sa zatiaľ hreje termofor z PET fľaše. Po 10 minútach vylievam vodu späť do ešusu a znova čakám, kým začne vrieť. Opäť ju vylievam k „zeleni“ v termoske a nechávam to v nej 40 minút povariť. Termofor sa opäť hreje. Som pomerne slabo oblečený a začínam cítiť zimu. 20 drepov, termofor pod tričko a je to. Zelenina je dovarená, otváram termosku, vodu vylievam do ešusu a v silónke mi ostávajú uvarené rastliny. Čaj z ešusu, vylievam späť do termosky, v noci mi teplý dobre padne a zeleninu pučím v pokrievke. Pridávam múku a placka sa pečie. Termofor je už horúci, skladám ho z ohňa a dávam do spacáku nech sa vyhreje. Pijem teplý čaj a čakám na placku. Púšťa sa do mňa zima. Mráz poriadne zalieza pod nechty a ja sa v duchu vraciam k rozhodnutiu, nevrátiť sa pre zabudnutú časť výstroje. Rukavice, spodky, náhradné baterky, lekárnička a alufólia. Pozorujem sa ako ma klepe. Rýchlo jem placku, ktorá je chuťovo výborná – šípky dodali skvelú sladko-kyslú chuť – a zároveň vypľúvam milión jadierok z nich. 😀

Celkom ma klepe, oceňujem výšku prístrešku a skrehnutými rukami sa snažím rozviazať zmrznuté kanady a dopnúť vnútorný diel prístrešku. Konečne vchádzam do spacáku a teším sa z toho. PETku si posúvam k nohám a neskôr medzi stehná. Je mi fajn. Na zimu sa budím okolo 2 ráno. Vyhadzujem termofor, ktorý už skôr chladí. Na chvíľu pchám hlavu do spacáku nech mi odmrzne nos a bojujem s myšlienkou nezaspať takto. Opäť sa budím na chlad, ležím na chrbte. Mením polohu na bok a keďže je 5 hodín ráno, čakám v polo bdení na budík. Prístrešok je z vnútornej strany kompletne namrznutý, pod spacákom trochu kondenzu a spodná strana vnútornej časti prístrešku zablatená a mokrá. Myslím, že svoj účel splnila (btw. je tvorená malou celtou alebo pončom…). Dlho bojujem s kanadami, z ktorých mi jedna zamrzla v tvare, do ktorého nie som schopný strčiť nohu. Cesta domov je nudná a priznám sa, že doma líham do teplej postele a ešte hodinu spím…

Comments

comments