Zimné táborenie
Zimné táborenie
Pár dní v mokrom zimnom lese s priateľmi. Ďalšia noc bez spacáku v improvizovanom prístrešku a nejaké zálesácke špecialitky.
Tento krát začína príbeh pár rokov dozadu. Fanúšik nám posiela spracovaný 6-denný pobyt v zimnom lese. Materiál sa mi pozdáva, chvíľu závidím parádnu akciu, článok uverejňujeme a na fanúšika zabúdam.
Po nejakom čase mi Youtube ponúka video nejakého týpka a keďže sa týka survivalu rozhodnem sa preklikať ho. Spoznávam nášho fanúšika. Začínam chalana sledovať s rastúcim rešpektom. Filtrujem jeho showmenstvo a zameriavam sa čisto na jeho odvahu skúšať veci, jeho dobrodružstvá a obdivujem perfektnú prácu jeho strážneho anjela. Ide o Daniela P. ( na konci článku pridám link na jeho kanál ), z môjho pohľadu pomerne kontroverzného youtubera a skúseného survival nadšenca.
Ak máte chuť stráviť s nami v lese pár nocí a skúsiť si techniky prežitia v prírode, pozrite si ponuku našich kurzov na https://kurzy.survivor.sk .
Kurzy prežitia so survivor.sk.
Chvíľu už v problematike som a viem sa vžiť do jeho potuliek a znášať s ním nepohodu. Obdivujem jeho bezprostrednosť v oblasti „alternatívneho“ stravovania, pretože aj keď urban a homeless survival sporadicky praktizujem, nenašiel som odvahu túto tému priblížiť takýmto spôsobom.
Akokoľvek… Hľadám na sieťach parťáka do lesa a Dano sa mi javí dostatočne skúsený na to, aby som sa o neho nemusel starať a dostatočne zaujímavý, aby som sa nenudil. V podstate som dosť na túto „neliečenú duševnú poruchu“ zvedavý.
Dano prichádza o deň neskôr, pretože nestíha vlak a prespáva v lese niekde na periférii BB. Ticho mu závidím spontánnosť a voľnosť v rozhodovaní, a tak ma strata nočného výletu nemrzí.
Čakám ho na stanici a autom odchádzame do blízkosti prenajatého priestoru v lese. Máme povolenie zobrať si v rámci preriezky nejaké suché smrečky.
Dohodnutý scenár má 2 body. Prvá noc bez spacáku a odpočinok s výmenou skúseností.
Vyberáme v lese bezpečné miesto bez popadaných stromov ďalej od chodníkov. Keďže máme možnosť pracovať s drevom, rozhodujem sa, že postavíme malé táborisko s odrazovými stenami pre viacdňový pobyt, pretože na prespanie jednej noci by som si staval omnoho menej komfortný a menej náročný prístrešok.
Dano súhlasí s tým, že prístrešok bude kvôli náročnosti strechy úzky a budeme spať poschodovo nech sa môžeme pohodlne rozprávať.
Budujem si horné poschodie formou závesného lôžka z hrubších brván a hrubej rohože z rákosia. Celá konštrukcia je zavesená na dvoch 5mm REPkách a na stromoch ju držia lodné uzly. Viažem komplikovaný záves, aby som nemusel šnúry rezať. Za lôžkom buduje Dano odrazovú stenu, ktorá bude slúžiť aj ako zástena proti vetru. Asi meter od lôžka budujeme malé ohnisko s pomerne masívnou odrazovou stenou, ktorej efekt je okamžite cítiť.
Dano chvíľu rozmýšľa, ale dobre si spočítal čas na tvorbu podobnej konštrukcie na zemi a rieši izoláciu navŕšením cca 10 cm vysokej vrstvy tenkej suchej haluziny, ktorá ostala po spracovaní suchárov. Na to si pletie podobne ako ja hrubú rohož.
Treba vyriešiť strechu a tak, kým Dano pripravuje drevo na oheň, odchádzam pre ďalšie rákosie. Strechu robím na celú šírku prístrešku a to v dvoch vrstvách, aby sa spoje prekryli. V duchu si uvedomujem, že pokiaľ by začalo pršať, tak mi to len málo pomôže, ale rátam s tým, že bude skôr snežiť. Pokiaľ by som chcel, aby bola odolná aj proti dažďu musel by som dramaticky zvýšiť uhol strechy a zdvoj až strojnásobiť vrstvu rákosia. Strechu upevňujem na ridge line a druhý koniec opieram o zástenu. V strede dvíham strechu palicou a na noc ju spúšťam až na mňa. Okraj strechy prekrývam kvôli bezpečnosti sklenou tkaninou, pretože napriek tomu, že je sychravo, oheň strechu a prístrešok úspešne vysušuje.
Táborisko zabezpečujeme proti severnému vetru, ale tento sa nám po čase vysmieva svojím ZSZ smerom. Dano na spodnom lôžku s tým je OK, ja potichu šomrem.
Rýchlo sa stmieva a tak ideme po vodu na pitie a do termoforov.
Varím cestoviny na cibuľke so škvarkami a bryndzou. Pochutnávam si a myslím, že chutí aj môjmu spoločníkovi. Pripravujeme termofory a chystáme sa psychicky na studenú noc. Nie dlho… Prichádza Had a seriózna atmosféra odchádza spolu s jeho doutníkmi a ríbezľovým vínkom. Dobre sa bavím a sledujem, či Danovi nie je návšteva nepríjemná. Zdá sa že nie je a nelámem si s tým ďalej hlavu. O chvíľu je po všetkom a Had si s nejakou sarkastickou poznámkou líha do svojej Defence 4. Je mi trošku kosa a nemám ho moc rád.
Zrazu si uvedomujem, že Dano podo mnou je v tej istej situácii a je mi lepšie. Obliekam si bundu pod ktorú vkladám dva termofory z PET fľašiek. Budíme sa naraz o 1 hodine ráno na kosu… rozkladáme oheň, hrejeme termofory, vypočujeme si Hadove zábavné informácie o tom ako mu je hrozne teplo a ideme spať. Budím sa o 6 tej a pijem ešte teplú vodu z termoforu. Had odchádza a necháva nám vínko. Ležím asi do ôsmej, ale nespím a pri ohni mi je príjemne teplo. Neľutujem, že som vynaložil energiu na hojdacie lôžko.
Je deň a prší. Prekrývam strechu celtou a tešíme sa z ohňa. Relaxujeme. S Danom sa mi výborne rozpráva a navzájom si vymieňame nejaké historky a skúsenosti. Znova si uvedomujem, že je to výborný spoločník. Nemá problém smiať sa, ale nevadí mu dvojhodinové mlčanie, kedy sa každý z nás venuje vlastným myšlienkam. Teda ja. Dano zodpovedne rieši svojich fanúšikov, aj keď si myslím, že hlavne fanúšičky… 🙂
Nastáva podvečer a prichádzajú ďalší priatelia – Gordon a Matúš. Teším sa z ich prítomnosti, ale mám obavu či to nebude môjho spoločníka obťažovať. S Danom sa chceme poriadne vyspať, pretože každý z nás ma na ďalší deň náročný program. Daniel si stavia jednoduché Áčko z celty obďaleč. A tak sa Matúš bez hanby nasúka na jeho miesto do prístrešku. Gordon stavia overený prístrešok z celty hlbšie v lese.
Popŕcha. Ideme na vodu a cestou zbierame šípky a jablká. Pripravím chalanom mňamku z chrumkavého cesta a prírodnou presnedávkou vo vnútri. Zo slušnosti im dávam na výber aj ovocné placky, ale viem že na ne nemám dosť múky. Na moje prekvapenie placky vyhrávajú. OK. Rozváram plody na kašu a pasírujem hmotu cez pančušku, aby v nej neboli šupky a jadierka. Vzniknutý sirup zváram do hustého pudingu a pridávam zvyšok múky čo mám. Podľa očakávania je cesto riedke. Improvizujem. Do trochy odobratej šťavy pridávam vodu. Šťava začína vrieť a ja do nej robím z riedkeho cesta trhance. Pár minút varím a nakoniec pridávam ešte lyžičku medu. Sladká polievka je hotová. Halušky sú jemné a úplne homogénne. Rýchlo sa míňajú.
Po večeri sa spoločne bavíme a spovedáme Daniela. Vysvitlo, že pre potešenie fanúšikov nosí 5kg elektroniky. Okrem toho nesie väčšinou 5 l vody. Čo vysvetľuje rozdiel medzi mojou dlhodobou 17 kg výstrojou a jeho skoro 30 kg.
Spí sa výborne a na plachtu sem tam padne kvapka. Ešte za šera Dano a Gordon odchádzajú a ja s Matúšom sa bavíme o našich plánoch.
Káva, rýchly obed a balíme táborisko.
Pri odchode znova kontrolujem priestor. Zajtra nebude nikto vedieť že sa tu tri dni táborilo.
PS: Pokiaľ chcete vedieť o Danovi viac (fakt zaujímavý týpek 🙂 ) kuknite sem.
